Harold a Maude

Milostný príbeh dvadsaťročného Harolda, posadnutého smrťou a skoro osemdesiat-ročnej Maude, vychutnávajúcej si život plnými dúškami, nie je celkom bežný námet na hollywoodský film, ale začiatok 70. rokov tiež nebola bežná doba. Búrliváctvo predchádzajúcej dekády síce pomaly odznievalo, ale v ľuďoch, ktorí mali čo povedať do filmovej výroby, ho stále ešte dosť ostalo.

Harold má v živote jasno, možno až príliš. Je mladý, nechutne bohatý a môže mať, čo si zachce. Voľný čas, ktorého má požehnane, trávi návštevami pohrebov, ktoré ho neodolatelne priťahujú. So svojou spoločensky vyťaženou matkou žije v obrovskej rezidencii, kde se mu darí unikať jej prehnanej starostlivosti. Jeho obľúbenou hrou je predstieranie samovrážd. Prejavuje pri tom veľkú vynaliezavosť a matku to veľmi rozčuľuje a rozhodne se Haroldovu podivnú zachmúrenosť vyriešiť organizovaním jeho milostného života a drahými darmi. Nápadníčky však pred mladíkovými kúskami unikajú a luxusný jaguár skončí prerobený na pohrebné auto. Maude žije v železničnom vagóne plnom najrôznejších hlúpostí, nestará se, čo bude zajtra a neznáša autoritu v akejkoľvek (najmä uniformovanej) podobe. Potrebuje auto? Vezme si ho. Tak se zoznámi s Haroldom, ktorému ponúkne, že ho zvezie v jeho vlastom vozidle. Ich vzťah je krátky, intenzívny a absolútne úprimný.

Študent filmovej fakulty Kalifornskej univerzity v Los Angeles Colin Higgins si privyrábal ako čistič bazénov a medzi jeho zákazníkov patril aj producent Edward Lewis, ktorého ženu Higginsova absolventská práca okúzlila. Jej zásluhou tiež skončila v Paramounte, v spoločnosti, ktorej vtedajše vedenie patrilo v Hollywoode k nejprogresívnejším. Higgins svoj scenár predal s tým, že bude aj režírovať, ale Paramount zasa natoľko nemienil riskovať. A tak do hry vstúpil Hal Ashby, režisérsky novic, ale súčasne filmársky veterán s jasnou víziou. Ashby patril k hollywoodským rebelom a Higginsova predloha vyhovovala jeho životnej filozofiI. Nebol to žiaden režisérsky kúzelník, ale tvorca, ktorý vedel, že základom dobrého filmu je okrem kvalitného scenára predovšetkým casting a vedenie hercov a v tom bol nesporný majster.
Medzi dovtedy len málo známym Budom Cortom a uznávanou javiskovou veteránkou (a držitelkou Oscara za postavu výstrednej susedky v Polanského Rosemary má dieťatko) Ruth Gordonovou je napriek rozdielnemu hereckému prístupu zjavná „chémia", prispievajúca k ich neodolatelne bezprostredným výkonom. Režisérova presná práca s hercami sa však týka celého súboru, vrátane epizód.

Hal Ashby sa uchytil pri filme, keď dostal prácu v rozmnožovni štúdia Universal. Vyučil se strihačom a v polovici 60. rokov sa osamostatnil. Jeho tvorba, akokoľvek je v námetoch rozmanitá, sa sústredí na jednoduché ľudské osudy, vykreslené s dôrazom na hereckú akciu. Ashby dokázal evokovať potrebnú atmosféru a často svoje postavy staval do čierno-humorných situácií. Vo väčšine svojich diel sa v epizódkach objavil aj pred kamerou. Počas života sa nedočkal zaslúženého uznania, napriek tomu, že štyri z jeho filmov boli prijaté do súťaže prestížneho festivalu v Cannes (Posledná eskorta, Cesta za slávou, Návrat domov, Bol jsem pri tom). Jedenkrát bol nominovaný na Oscara za réžiu (Návrat domov).

Filmografia:
The Landlord, 1970 – TV, Harold and Maude, 1971, The Last Detail, 1973 – TV, Shampoo, 1975 – TV, Bound for Glory, 1976, Coming Home, 1978, Being There, 1979, Second-Hand Hearts (1981), Lookin‘ to Get Out (1982), dok. Rolling Stones – Let’s Spend the Night Together (1982), dok. Solo Trans (1983), The Slugger’s Wife (1985 ), 8 Million Ways to Die (1986)