Nevestinec

L'apollonide (Souvenirs de la maison close), 2011, far., 122 min

Obdobie veľkých sociálnych zmien na prelome devätnásteho a dvadsiateho storočia postihlo aj slávne parížske nevestince.…

Obrázok k filmu Nevestinec (2011)

premiéra SR: 15.03.2012

Nevestinec

L'apollonide (Souvenirs de la maison close)


2011, far., 122 min


Monopol: do 18.05.2018


Réžia: Bertrand Bonello


Scenár: Bertrand Bonello


Strih: Fabrice Rouaud


Hudba: Bertrand Bonello

O filme

Obdobie veľkých sociálnych zmien na prelome devätnásteho a dvadsiateho storočia postihlo aj slávne parížske nevestince. Svetu, v ktorom sa na jednej strane ponúkala krása a potešenie, zároveň však ukrýval bolesť a poníženie, hrozil zrazu zákaz existencie. V snímke, ktorá sa dostala do súťažného výberu na MFF Cannes vychádzal francúzsky režisér Bonello z dobovej sociologickej štúdie o “domoch lásky”. Dráždivé povrchné pozlátko nahradil však oveľa živočíšnejšou atmosférou a do popredia vysunul autentické príbehy dievčat plné rivality a zvláštneho priateľstva, ktoré vôbec nie sú sexy v dnešnom ponímaní tohto slova.

Nevestinec je súctiný film, nie len voči utrpeniu, útlaku, trpkosti a zneužívaniu, ktoré sú také typické pre prostredie nevestincov, ale najmä voči dievčenskosti žien, ktoré v nich žijú, voči ich sexualite, kamarátstvu, ženskosti a umelej predstieranej láske, ktorú prežívajú. Práve Bonellova uvoľnená pomalá a dokonalá pozornosť, ktorú venuje herečkám vniesla do filmu magickú melancholickosť a posúva toto dielo, akoby v transe, za hranice žánru a zanecháva vo vás len pocit neurčitej temnoty.“

Daniel Kasman, mubi.com

“V tomto vysoko štylizovanom pohľade na posledné dni parížskeho bordelu na sklonku 19. a začiatku 20. storočia sa snúbi snová elegancia a otvorená sexualita, akoby vystrihnutá z francúzskej romantickej maľby.”

Noah Cowan, tiff.net

BERTRAND BONELLO

(1968, Nice), predtým ako sa stal filmovým režisérom študoval hudbu. Prvý celovečerný film, pre ktorý si napísal aj scenár, aj hudbu nakrútil v roku 1998 (Quelque chose d’organique / Something Organic). V roku 2011 ho zaradili do prestížnej sekcie MFF Berlín – Panorama. Jeho druhý film (Le pornographe / The Pornographer) o vyslúžilom pornorežisérovi, ktorého stvárnil Jean-Pierre Léaud, bol uvedený v rámci medzinárodného týždňa kritikov na festivale v Cannes a vyhral mezinárodnú cenu FIPRESCI. I jeho ďalšia snímka Tiresia (2003) sa objavila v oficiálnom výbere MFF Cannes. Nasledujúci krátký film Cindy The Doll Is Mine nakrútil s herečkou Asiou Argento, ktorá tu stelesňuje americkú umelkyňu Cindy Sherman. Veľkú odozvu vyvolal tiež jeho film De la guerre (On War) z roku 2008, v ktorom hlavnú rolu prepožičal Mathieuvi Amalricovi.




Hrajú

Hafsia Herzi, Céline Salette, Jasmine Trinca, Adèle Haenel, Alice Barnole, Iliana Zabeth, Noémie Lvovsky, Jacques Nolot, Louis Do de Lencquesain, Xavier Beauvois, Bertrand Bonello