Poupata

Poupata rozprávajú príbeh výhybkára na železničnej trati Jardu Hrdinu, ktorý je závislý na hracích automatoch, žije v malom zapadákove a jeho rodina sa postupne rozkladá. Každý z jej členov žije pre svoj vlastný ideál. Agáta túži po šťastnom živote ďaleko od domova a vie, že jej jedinou nádejou je útek, čiže zrada najbližších. Honza verí v čistotu a silu lásky bez ohľadu na okolnosti, za akých sa zrodila. Kamila sa s istotou díva do budúcnosti a nemieni si pripustiť biedu dnešného dňa. Len Jarda vie, že ani svet ani seba už nezmení. Je si vedomý svojho slabošstva a tak sa o nič nepokúša. Chorobná závislosť na automatoch, ktorá priviedla jeho najbližších do neriešiteľnej životnej situácie, je pre neho každodennou samozrejmosťou. Jeho skutočný a úprimný pokus o záchranu rodiny prichádza neskoro. Film zobrazuje svet zúfalých sociálnych vzťahov a charakterov, ktoré sa chcú vyslobodiť z osudom daného prostredia a uskutočniť svoj sen o normálnom živote. Nevyhnutná krutosť, s akou sa príbehy postáv pretínajú, pripomína britské sociálne drámy deväťdesiatych rokov, vrátane čierneho humoru, ktorý jednotlivé situácie podfarbuje.

Z. Jiráský o filme: „Filmová pravda Poupat stojí na syrové atmosféře, absenci stylizace a poetizace. Vychází ze znalosti reálného prostředí, věrohodnosti ruční kamery, která je permanentně nablízku herecké akci. Žánr sociálního dramatu předpokládá maximální přesvědčivost hereckého výkonu, autentický jazyk, dekorace i motivy…“

Zralý, sebejistý, ale nikoli sebestředný debut Zdeňka Jiráského Poupata zastupuje přesně ten typ filmů, za něž se vedle autora smeká i před osvíceným producentem (zde Viktorem Schwarczem), jimž sluší podpora ČT a státního fondu, ale přitom je dokáže ocenit i divák. Jiráský totiž ví, jak zlomit podvědomou nechuť vůči sociálnímu dramatu: černým vtipem. Neobjevil sice novou planetu, napsal a natočil variaci na téma známé od Lásek jedné plavovlásky až po Štěstí. Ale variaci osobitou, svébytnou, současnou a velmi autentickou, počínaje jazykem mladých a konče zimní náladou špinavé krajiny severu.

Mirka Spáčilová