Slávnosť v botanickej záhrade

Slávnosť v botanickej záhrade, 1969, far., 83 min

Svieži a zrelý debut talentovaného, predčasne zosnulého režiséra je farebnou feériou o potrebe zázraku v ľudskom…

Slávnosť v botanickej záhrade

Slávnosť v botanickej záhrade


1969, far., 83 min


Réžia: Elo Havetta



Strih: Alfréd Benčič


Kamera: Jozef Šimončič


Hudba: Zdeněk Liška

O filme

Svieži a zrelý debut talentovaného, predčasne zosnulého režiséra je farebnou feériou o potrebe zázraku v ľudskom živote, zloženou z drobných mozaikových etúd (rozmanité formy paródie, travestie, persifláže a profanácie legiend a obradov, pričom sa osobito rozvíja princíp filmu vo filme). Hrdinovia – zaujímaví obyvatelia vinohradníckeho Babindolu – hľadajú v bláznivosti určitý pocit šťastia a vstupujú tak do dilemy sna a bezmocnosti voči osudu, ktorá je rozporom medzi naivnou túžbou lietať a nutnosťou dennodenne prekopávať zem, aby urodila víno – nápoj fantastov. Prostriedkami naivnej fresky a púťových odrhovačiek je sprostredkované „vyznanie, že ľudská duša bez ohľadu na formuly, ktoré jej poskytuje intelekt, je nepokojným pútnikom za živou vodou, za zázrakom“ (Havetta). Večný pútnik, svetobežník Pierre, ktorý sa objavil v dedine (vystupuje z lumiérovského „vlaku vchádzajúceho do stanice“) s jedinou batožinou – prázdnym puzdrom na husle, inscenuje biblickú svadbu v Káne galilejskej s premenou vody na víno. Zúčastnia sa všetci: krčmárka Mária, ktorá porodila Pištovi Domčekovi osem dcér, ale ten jej roky uteká spred oltára do svojej koliby vo viniciach, jej najstaršia dcéra Katarína, márne čakajúca, kedy sa ju botanik Gašpar odhodlá požiadať o ruku, obor s mäkkým srdcom Kováč-paroháč, Margarita, ukrutne milujúca výšky, banda potulných muzikantov… Slnko vychádza na želanie aj uprostred noci. Jedine rojko Gašpar sa vzpiera Pierrovmu apoštolskému vplyvu, nakoniec však do neho preberá štafetu „večného putovania“. Esprit mladosti a iskrivej chuti do života sprevádza mladých i starých v krajine úsmevnej veselosti a dobrosrdečnosti. Téma domova ako konštantnej hodnoty v konfrontácii so svetom je rozvíjaná na princípe hry a hravosti, povyšujúc obraz idylického Babindolu na metaforu vitálnej radosti zo života a srdečných medziľudských vzťahov. Originálny film o obrodnej sile imaginácie čerpá z geografie, tradícií a ľudového svojrázu (zvyky, životný štýl) západného Slovenska. Významotvorné využitie heterogénnych vyjadrovacích postupov (nemé obrazy a titulky) funguje ako organizačný princíp výstavby príbehu (titulok zdvojením obrazu a slova zdôrazňuje nevážnosť konania protagonistov, funguje ako prostriedok proti banalite konkrétnych situácií života a proti banalite komunikácie medzi postavami).



Hrajú

Slavoj Urban (Pierre), Jiří Sýkora (Gašpar), Nina Divíšková (Katarína), Dušan Blaškovič (Kováč), Hana Slivková (Mária), Zuzana Cigánová (Margita), Marta Rašlová (Mi), Anton Iuriník (farár), Vincent Šikula (II. muzikant) a ďalší.



Ocenenia

  • lo Havetta získal za réžiu filmu Striebornú sirénu na Prehliadke čsl. filmu v Sorrente 1969
  • Dodo Šimončič získal Cenu za kameru v kategórii trezorových filmov na Dňoch českého a slovenského filmu 1990
  • 3. miesto v ankete desiatich kritikov v Literárnom týždenníku Desať "naj" 1988.
na stiahnutie: