Klubový film
OD SEPTEMBRA 2011 VYCHÁDZA NOVÝ KLUBOVÝ FILM, DOSTANE SA K VÁM PROSTREDNÍCTVOM DIRECTMAILU A NÁJDETE HO AJ NA WEBE. JEDNODUCHOU FORMOU NEWSLETTRA SA DOZVIETE ČO NOVÉ SA DEJE VO FILMOVÝCH KLUBOCH, AKÉ NOVÉ PREMIÉRY, PODUJATIA A AKCIE PRIPRAVUJEME. JEHO SÚČASŤOU JE PROGRAM NAŠICH FILMOV NA AKTUÁLNY MESIAC V KINÁCH PO CELOM SLOVENSKU.
AK CHCETE KLUBOVÝ FILM DOSTÁVAŤ PRIAMO NA MAIL, NAPÍŠTE NA rebollo@asfk.sk. STAČÍ AK DO PREDMETU UVEDIETE: "CHCEM DOSTÁVAŤ KLUBOVÝ FILM".
KLUBOVÝ FILM VYCHÁDZAL AKO PRAVIDELNÁ PRÍLOHA DENNÍKA SME OD ROKU 1998 DO MARCA 2011. JEDNOTLIVÉ VYDANIA NA STIAHNUTIE NÁJDETE V ARCHÍVE PO ROKOCH. POSLEDNÉ DVE VYDANIA TU a TU
2012
KLUBOVÝ FILM / JANUÁR • KLUBOVÝ FILM / FEBRUÁR • KLUBOVÝ FILM MAREC • KLUBOVÝ FILM APRÍL • KLUBOVÝ FILM MÁJ
2011
KLUBOVÝ FILM/ DECEMBER • KLUBOVÝ FILM/ NOVEMBER • KLUBOVÝ FILM/ OKTÓBER • KLUBOVÝ FILM /SEPTEMBER
RECENZIA NA MÁJ: LOLLIPOP MONSTER
Dospievanie a s ním spojené vnútorné i vonkajšie konflikty patria k obľúbeným témam filmových tvorcov. Tridsaťosemročná všestranná nemecká umelkyňa Ziska Riemann si po niekoľkých krátkych filmoch vybrala za tému svojho celovečerného debutu proces strácania nevinnosti počas citlivého obdobia dospievania dvojice rozdielnych dievčat. Ak niečo také ako nevinnosť vôbec existuje.
Jednoduchá blondýna Ari a bohémska, čiernovlasá Oona pochádzajú síce z úplne odlišných, no rovnako komplikovaných rodinných pomerov. Pravdepodobne je to fascinácia niečím na rozhraní medzi vzájomnou podobnosťou a odlišnosťou, čo privedie obe dievčatá do deštruktívneho priateľstva, pri ktorom nie je vopred jasné, ktorej z nich bude nakoniec ublížené viac. Alebo to všetko môže byť aj celkom inak.
Kontrast, na ktorom Riemannová zakladá vzťah svojich hrdiniek mi v priebehu sledovania tejto snímky pripomenul postavy z britského filmu Pawla Pawlikowského Moje leto lásky (My Summer of Love, 2004). Živočíšna Mona a sofistikovaná Tasmin by mohli byť akýmsi predobrazom Riemannovej adolescentiek (ktoré by občas potrebovali prefackať). Podobnosť je to ale iba zdanlivá. Na rozdiel od Pawlikowského Riemannová rezignuje na presnejšie vykreslenie charakterov, ktoré by divákovi pomohli pochopiť pohnútky jednania hrdiniek. Naopak, celkom otvorene priznáva svoju dlhoročnú skúsenosť autorky komiksov. Formálna stránka tu natoľko prevyšuje tú obsahovú, až to priamo evokuje autorský zámer a to minimálne do prekvapujúceho finále, ktorý dodáva celému zámeru akúsi vnútornú logiku.
Návštevníci našich kín si možno ešte spomenú na adaptáciu komiksu Prízračný svet (The Ghost World, 2001), ktorý sa taktiež venoval dospievaniu dvojice rozdielnych dievčat. Režisér Terry Zwigoff sa v nej zameral na samotné postavy a ich príbeh a vo výsledku tak neostalo po výtvarnom pôvode diela ani stopy. Na druhej strane Lollipop Monster je vlastne komiksom bez predlohy. Čo sa týka vizuálnej stránky filmu, autorka sa tu spolu s pôvodne televíznym kameramanom Hannesom Hubachom doslova vybláznila a to sa ani zďaleka netýka iba početných animovaných prestrihov, či scén, ktoré pôsobia ako časti videoklipov k skladbám temnej, fiktívnej kapely Tier (Zviera). Takýchto je tu dosť – za všetky spomeniem tú, ktorá nasleduje po prvom zasvätení lolitky Ari do tajomstiev telesnej lásky – všetky sú starostlivo štylizované a viac či menej nápadité. Celý film vlastne pôsobí ako prehliadka expozície celkom zaujímavých obrazov (ako na výstave nebohého otca Oony), medzi ktorými sa tu a tam mihne niečo výnimočné.
Neoddeliteľnou súčasťou celého toho štylizovaného sveta farieb sú i postavy, u ktorých sa ich vnútorný život odráža v tom, čo majú na sebe (Oonina čierna, kontrastujúca s pestrofarebným oblečením Ari), či aký zvolili mejkap. Rešpektujúc charakteristické znaky komiksu je totiž Lollipop Monster viac výtvarným, než dramatickým dielom. Pre Zisku Riemann sú tak najdôležitejším naratívnym nástrojom jej celovečerného debutu farby. A to platí aj pre tú ružovú v záverečných titulkoch.
Martin Kočiško, dramaturg FK Artkino Za zrkadlom a FK Lúky
