Dnes je 18.October 2017, meniny má Lukáš, zajtra Kristián

Katalóg filmov

Katalóg filmov
Otesánek
Aj Otesánek je (nie)len človek

Aj Otesánek je (nie)len človek

Český režisér a výtvarník Jan Švankmajer patrí medzi elitu animovaného, respektíve kombinovaného filmu, a to v kontexte európskej kinematografie. Pozoruhodnými sa stali už jeho krátke a stredometrážne filmové projekty, oplývajúce originálnou vizuálnou expresiou a zároveň bohatým myšlienkovým potenciálom. Švankmajer sa neraz inšpiroval tým najlepším z literatúry. Pre jeho surreálne cítenie boli vďačnou predlohou napríklad texty E. A. Poea. Obrazy týchto filmov vytvárajú bohatú spleť ich významových posolstiev. Borgesovsky povedané, sú to akési „knihy“ (resp. texty) z piesku, premenlivé, neuchopiteľné, viacvýznamové, a predsa dráždivé a fascinujúce vo svojich premenách.

Švankmajer doteraz nakrútil štyri celovečerné kombinované filmy. Tento druh kinematografie prepája techniku hraného filmu s výrazovými možnosťami animácie. Švankmajer prešiel vo svojich celovečerných filmoch určitým vývojom – od debutu Něco z Alenky, kde bola dominantnou práve animovaná zložka výpovede, cez filmy Lekce Faust a Spiklenci slasti, kde sa do popredia čoraz viac dostávala hraná súčasť kombinovaných prvkov. Zatiaľ posledný celovečerný film Jana Švankmajera – Otesánek, pokračuje v tejto tendencii.

Manželia Horákovci nemôžu mať deti. Pre pani Horákovú je to životná tragédia a jej manžel trpí neustálymi materskými záchvatmi svojej ženy. Jedného dňa jej preto vystrúha z dreva neforemnú postavičku, ktorá vzdialene pripomína malé dieťa. Pani Horáková sa okamžite stotožní s tým, že sa stala matkou a na jej hru naletia aj nič netušiaci susedia. Problém je v tom, že malý Otesánek má obrovskú chuť do jedla a nepohrdne ani chutným sústom v podobe sociálnej pracovníčky. Z milovaného potomka sa náhle stáva nežiadúce monštrum a jediný, kto si k nemu dokáže nájsť cestu, je malá Alžbětka.

Otesánek má na rozdiel od predchádzajúcich Švankmajerových filmov výrazne dlhšiu minutáž. Režisér dokázal vybudovať pevnú dramatickú líniu príbehu, podarilo sa mu to, čo chýbalo v Spiklencoch slasti. Rozprávanie filmu je plynulé a konzistentné, nedáva prílišný priestor pre explóziu animačných exhibícií (tak ako tomu bolo v snímke Něco z Alenky). Podľa môjho názoru je to občas škoda, pretože režisérovo úsilie vybudovať sujetový skelet hlavne prostredníctvom hranej zložky, robí film trocha zdĺhavým. Animácia sa sústreďuje predovšetkým na postavičku Otesánka, ale občas dokáže príjemne dochucovať hrané výstupy, rovnako ako to robia typicky švankmajerovské kuriozity: napr. paranoidný pán Horák vidí deti v rozkrojenom melóne alebo v rybárskych sieťach pouličných predavačov vianočných kaprov.

Otesánek je zároveň kombináciou prvkov zábavných žánrov (klasická rozprávka, horor, motívy paródie) a nadčasovej intelektuálnej výpovede. Dokáže osloviť väčšinové publikum, orientované na komerčnú kinematografiu a zároveň úzky okruh divákov, obľubujúcich intelektuálne filmy. Práve tí môžu totiž po zhliadnutí Otesánka vášnivo teoretizovať o tom, ako sa Švankmajerovi podarilo vystavať na archaickej rozprávke moderný príbeh. Otesánek je predsa oživené drevo, je to syn svojich rodičov (Je to tvarovateľný „materiál“, ale čo keď začne klásť odpor?). Film inšpiruje úvahy o povahe súčasných (nielen) spoločenských stereotypov (napr. v rodine Štádlerovcov), o animálnej podstate človeka (materinský „inštinkt“, biologické potreby človeka, ktoré Švankmajera fascinujú, jedlo ako leitmotív tohto druhu, atď.).

Interpretácie psychoanalytikov by boli oveľa rozsiahlejšie (a určite ešte bizarnejšie). Našťastie Otesánek je aj príjemnou zábavou, ale je to zároveň film, ktorý sa v niečom podobá svojej hlavnej postavičke z dreva. Divákovi totiž hrozí „nebezpečenstvo“, že ho na dve hodiny úplne pohltí. (Film si môžete pozrieť na 8. Febiofeste 2001).

Daniel Bernát
autor je študentom filmovej vedy

Recenzia filmu

Otesánek

Otesánek

Otesánek, Česko, 2000, far., 127 min
Réžia: Jan Švankmajer Scenár: Jan Švankmajer Kamera: Juraj Galvánek Strih: Marie Zemanová Hudba: Carl Maria von Weber Hrajú: Veronika Žilková, Jan Hartl, Jaroslava Kretschmerová, Pavel Nový, Kristina Adamcová,