Dnes je 18.October 2017, meniny má Lukáš, zajtra Kristián

Katalóg filmov

Katalóg filmov
Rok diabla
Alkohol, hudba, zázraky

Alkohol, hudba, zázraky

Do slovenských kín prichádza nový český film Rok diabla režiséra Petra Zelenku, ktorý získal Hlavnú cenu na 37. MFF v Karlových Varoch. Film je prezentovaný ako čierna komédia, ale rovnako môžeme (a musíme) hovoriť o mystifikácii a paradokumente. Realita a fikcia sa miešajú do novej dimenzie a vytvárajú niečo medzi oboma polohami. Známe osobnosti predstavujú samé seba, ale situácie, ktoré prežívajú (skutočné udalosti spojené s holými výmyslami) sú vždy dotiahnuté ad absurdum. Prelínanie motívov a filmových postupov vytvára žánrový mix, v ktorom je všetko dovolené. Kamera zachytáva ľudí v akejsi svetovej metropole, reportér kladie otázky a očití svedkovia ohnivo popisujú zázračné prípady samovznietenia. Vzápätí sa ocitneme v Čechách a sledujeme holandského dokumentaristu Jana Prenta pri nakrúcaní filmu z protialkoholickej liečebne. Nečakaná zmena protagonistu, problému, témy... Ale to je v podstate princíp rozprávania celého filmu. Zelenka navodí určitú situáciu, myšlienku a atmosféru, aby ju vzápätí vymenil za inú. Epizódy sú na prvý pohľad neusporiadané, chaotické, ale majú svoj vnútorný poriadok a postupne sa odhalí ich vzájomná spojitosť v sledovaní hlavnej myšlienkovej línie a autorského zámeru. S tým súvisí aj nejednoznačnosť a nedefinovateľnosť hlavnej postavy, respektíve postáv. Inými slovami, dôležitosť jednotlivých protagonistov sa mení v závislosti od konkrétne prebiehajúceho deja.

Od účastníkov ankety sa dostaneme k Prentovi, Nohavicovi, Černému, Plíhalovi, celému Čechomoru, znovu k Prentovi atď. Z toho môže prameniť určité sklamanie divákov (hlavne z radov fanúšikov Jarka Nohavicu). Petr Zelenka vychádzal z jeho osobných denníkov, čo automaticky viedlo k predpokladu, že film je predovšetkým o ňom (Jaromír Nohavica je ostatne sám osebe zaujímavá téma, pretože svoje súkromie vôbec nemedializuje). Nohavica vo filme, samozrejme, vystupuje ako bard českej folkovej scény, ale len v miere, v akej to Zelenka potrebuje. Funguje však ako spojovací motív, nie však v zmysle ústrednej postavy, ale skôr ako určitý spôsob bytia, existencie, špecifický uhol pohľadu, na pozadí ktorého sa odohrávajú ostatné udalosti. Predstavuje pomyselný odrazový mostík pre ostatných. Rovnako dôležitými postavami sú ale aj členovia Čechomoru, ktorí postupne objavujú svoju „hudobnú“ tvár a z nich predovšetkým František Černý, ktorého hľadanie vlastnej identity privedie až k postupnej identifikácii sa s charizmatickým Nohavicom alebo Colemanom. Jan Prent, podobne ako ostatní, predstavuje sám seba. Je vyliečeným alkoholikom, ktorý pre Svetovú zdravotnícku organizáciu W.H.O. nakrúca dokumenty o spôsoboch liečenia alkoholizmu a následnom žití bez viery v Boha. Akési mystické protipóly zosobňujú pesničkár Karel Plíhal (jediný si vo filme vôbec nezaspieva) a Jaz Coleman (hudobník so širokým záberom od post punku až po klasiku). Plíhal ako Nohavicov "anjel strážny" (nielen obrazne, ale i doslova), počúvajúci vnútornú hudbu ľudí a diabolský Coleman, plný živočíšnej energie, praktikujúci pohanské rituály. Ani toto rozdelenie však nie je šablónovité a ide skôr o dve strany jednej mince. Čechomor koncertoval vďaka Plíhalovi s Nohavicom a s Colemanom nahral svoje piesne v úspešnej symfonickej úprave. Rok diabla ale nie je skutočným rozprávaním o uvedených osobnostiach. Nekladie si za úlohu priblížiť divákovi, kto sú a akí sú v reálnom živote. A v podstate to ani nerobí. S vážnou tvárou si vo filme všetci hudobníci spomínajú na svoje absurdné, reálno-fiktívne zážitky a prispievajú do Zelenkovej skladačky situácií. Jednotiace pre všetko, čo sa vo filme stane a čo postupne vypláva na povrch, je však nehmotné. Zelenka prostredníctvom známych hudobníkov rozpráva o hudbe ako takej, hudbe ako nádeji a spôsobe žitia, alkoholizme, priateľstve, viere, strate viery v Boha a v čokoľvek, čo život znamená, o životných pádoch a úspechoch, o zázrakoch – veciach mimo nášho chápania. Uvedené témy môžu pôsobiť ako klišé, ale z patetickosti ich zachraňuje ironický nadhľad a inteligentný humor. Okrem toho všetkého je Rok diabla Zelenkovým veľkým výsmechom médiám a ich "honu na známe tváre" a tiež dokumentom o osudoch slávnych. Film je otvorený rôznym interpretáciám, a jeho nesporným kladom je schopnosť rozprávať pomocou hudby o skutočných ľudských problémoch.

Veronika Pavlíková
autorka je študentkou filmovej vedy

Recenzia filmu

Rok diabla

Rok diabla

Rok ďábla, Česko, 2002, far., 88 min
Réžia: Petr Zelenka Scenár: Petr Zelenka Kamera: Miro Gábor Strih: David Charap Hudba: Jarek Nohavica, Čechomor, Karel Holas Hrajú: Jarek Nohavica, Karel Plíhal, František Černý, Karel Holas a skupina Čechomor, Jaz Coleman, Jan Prent a Saša Gedeon, Jan Hřebejk, Jan P. Muchow, Otto a Bohumila Zelenkovci, Jan Tříska, Komorní orchestr Pražských symfoniků, Collegium českých filharmoniků