Dnes je 18.October 2017, meniny má Lukáš, zajtra Kristián

Katalóg filmov

Katalóg filmov
Kordón
Keď je človek človeku kordónom

Keď je človek človeku kordónom

Je zima roku 1997. Pozornosť celého sveta je uprená na demonštrácie v Belehrade. Tisíce ľudí zúfalo protestujú proti diktatúre Slobodana Miloševiča. Štyri mesiace blokujú ich pochod kordóny policajných jednotiek. Bezmyšlienkovitý zástup policajtov sa snaží vyčistiť ulice násilím. Je to krutý čas nenávisti. Človek človeku vlkom. Alebo kordónom?

Goran Markovič, absolvent praždskej FAMU, podobne ako jeho filmoví spolupútnici, vždy veľmi citlivo a kriticky reagoval na to spoločenské a politické vo svojej krajine. Bohužiaľ, vždy bolo na čo. Komunistická diktatúra, neskôr fenomén balkánskej vojny, keď ľudia nespoznávali seba samých. Čo sa to s nami porobilo? Ako sme len mohli? Pýtajú sa dookola filmári z bývalej Juhoslávie, a snažia sa prísť na koreň vecí bez toho, aby sa ospravedlňovali. Markovič sa nesústreďuje na mikropríbehy demonštrantov, ale obracia sa na druhú stranu. Kordón je príbeh piatich policajtov, ktorí celé dni a noci, bez osobnej hygieny, spánku a možnosti psychickej očisty „zneškodňujú vyvrheľov“. Policajti vedení rozvážnym, aj keď zaslepene rozmýšľajúcim Drakom, si v tesnom priestore autobusu vybíjajú agresiu, potlačaný strach a pochybnosti. Na každom - na okoloidúcich, deťoch, kolegoch. Popri „obyčajných“ troch dňoch, ktoré by policajti radi považovali za rutinnú prácu, Markovič rozvíja aj tri rodinné mikrodrámy. Vzťah Drak a jeho dcéra (zaujímavá postava dievčinky Zorice), príbeh agresívneho Crneho a jeho umierajúceho syna a dráma mladého Dušana, ktorý sa snaží celý film dostať k svojej žene na zákrok umelého oplodnenia.

Markovič rozpráva civilne. V mestskom, postkomunistickom realizme dokáže nájsť poetiku zadierajúcu sa pod nechty ako trieska. Nádherne absurdná je scéna, v ktorej sa namiesto demonštrantov vyrúti na cestu ošumelý obnažený trup plastovej ženy - torza kolotoča, skutočne brilantný je dialóg strateného policajta a babky na brehu Dunaja o smrti. Smutný, melancholický, vtipný, mrazivý. Taký je aj celý film Kordón. Nie ľahko sa díva na dve hodiny permanentnej únavy, agresie, zúfalstva, ale dobre sa díva na film plný skvelých hereckých výkonov, výborne napísaných dialogóv, svojského humoru a perfektných poínt. Markovič vie v ťažký okamih situáciu správne a vkusne odľahčiť. Ale nikdy nie natoľko, aby divák pozabudol na to, že tento príbeh sa odohrával až príliš blízko. A že kordón - bezmyšlienkovitá služba politickej moci - je rovnako príbeh z Belehradu 1997 ako typ myslenia a správania, ktorý sa, bohužiaľ, vyskytuje bez ohľadu na čas, dobu a miesto.

Diana Kacarová

Recenzia filmu

Kordón

Kordón

Kordon, Čierna Hora / Srbsko, 2002, far., 70 min
Réžia: Goran Marković Scenár: Nebojsa Romcević Kamera: Predrag Popović Strih: Marko Glusać Hudba: Zoran Simjanović Hrajú: Marko Nikolić, Dragan Petrović, Nenad Jezdić, Nikola Djuricko, Nebojsa Milovanović, Ratko Tankosić, Milutin Milosević