Dnes je 18.October 2017, meniny má Lukáš, zajtra Kristián

Katalóg filmov

Katalóg filmov
Môj brat Tom
Namiesto zaľúbenosti bratstvo

Namiesto zaľúbenosti bratstvo

”Čo ja viem o znásilnení v dvanástich?! Nikdy som znásilnená nebola. Som nikto...!”, necháva vo filme Šťastie (1998) utápať sa jednu z postáv Todd Solondz v absurdnej sebaľútosti, aby uzavrel svoj bizarný register ľudí, sexuálne úchylných, zneužívaných, túžiacich po zneužití. Šťastie je tvrdo sarkastická a nadsadená reflexia spoločnosti, kde frustrácie a deviácie plnia funkciu morbídneho humoristu. Dokumentarista Dom Rotheroe v dlhometrážnom hranom debute Môj brat Tom vsadil na opačné princípy – silný príbeh a (vydarenú) ilúziu jeho autenticity. Tematizuje problém vyrovnávania sa so sexuálnym a teda i citovým zneužitím, ktoré sa mu zároveň stalo zámienkou vyjaviť na plátne nevšedne intenzívny vzťah dvoch mladých ľudí.

Úvodné titulky filmu bežia na pozadí záberov na košaté koruny stromov, ukončené celkom Jessici a Toma ako tvárou v tvár ležia nahí v tráve. „.... Stali sme sa všetkým, bratom a sestrou, jedným...“ Mimoobrazovým monológom Rotheroe hneď na začiatku filmu explicitne priznáva svoj zámer rozprávať príbeh atypického vzťahu, pred spoločnosťou dobre utajeného v útrobách lesa. Nasledujúcich 109 minút filmu je akýmsi rozbalením jeho jednotlivých fáz (od prvého stretnutia, cez absolútne zblíženie deklarované bratstvom, až po neúspešný pokus transformovať ho na normálny vzťah lásky s prirodzenými milostnými prejavmi a normálneho fungovania v spoločnosti), jako aj motivácií a okolností, ktoré sa na ňom zásadným spôsobom podpísali. Sú chronologicky zoradené tak, ako vstupovali do života Jessici. Jej brat Tom sa odhaľuje krok za krokom, ako Jessica vstupuje do jeho sveta.

Dejiskom filmu je civilizovaný vidiek niekde v Británii, vystavaný predovšetkým z troch základných “priestorov” – rodinného domu s viac-menej tolerantnými vzťahmi rodičov a ich adolescentných detí, cirkevnej školy s uniformami a prívetivými pedagógmi a napokon hustého listnatého lesa, kde väčšinu času trávi podivný mladučký muž Tom v nezakasanej školskej uniforme. Keď Jessicu znásilní rodinný priateľ – sympatický učiteľ angličtiny Jack, definitívne stráca vnútorný kontakt so svojou rodinou a rovesníkmi. Prívetivosť a tolerantnosť sa mení na hromadenie neadekvátnych a ubíjajúcich reakcií, akým je napríklad dobre mienené vtipkovanie rodičov typu „ty si sa zaľúbila do Jacka, za to sa nemusíš hanbiť!“ Jediným útočiskom zostáva Tom a jeho lesný raj. Medzi oboma vzniká intenzívne spojenie zbavené slovných analýz a priznaní, spočívajúce v zvieracej hravosti a divokosti, blízkosti, ktorá sa prejavuje fyzicky, animálne, nahotou, ale nikdy nedosahuje sexuálne naplnenie. Dôvody Tomovho asociálneho chovania zostávajú až do polovice filmu utajené, i keď sú jeho približné kontúry pravdepodobne každému divákovi jasné. Ide o podobnú skúsenosť, akou prešla Jessica.

Rotheroe sa spolu so svojimi spolupracovníkmi pokúsil vrátiť (nielen) filmu opodstatnené emócie, zbavené dodatočných (hollywoodskych) skrášľujúcich postupov. Stavia výsostne na závažnosti nastolenej témy, žiadna zámerná hra citácií a odkazov, scudzovacích efektov či nadsázky. Len ukazovanie, ktoré podriaďuje snahe sprostredkovať emocionálne rozpoloženie postáv divákovi. A aby zachoval zákon opodstatnenosti citových pohnutí, v rovine vizuálnej podoby filmu vsadil na princípy Dogmy 95. Prácu s kamerou a kompozíciou obrazu zveril Robby Müllerovi, ktorý našiel v posledných rokoch záľubu v roztekanej kamere. V tomto prípade upustil od častých agresívne striehnucich veľkých detailov tvárí, tak príznačných pre jeho spoluprácu s Lars von Trierom (Tanečnica v tme, Prelomiť vlny). Pracuje s nimi subtílnejšie, väčšinou „len“ v pozícii rámcovania, vyčlenenia dvoch tvárí, komponovaných v extrémnej blízkosti. Ručná kamera poskytla mladým hercom voľnosť, priestor pre spontánnosť a improvizáciu, vďaka ktorej intímne scény nestratili na svojej intenzite, aj napriek nízkej citlivosti digitálneho obrazu. Film trochu stráca svoju presvedčivosť v závere, keď prekračuje hranice vyjavenia osobných tragédií a nadobúda ambície byť obžalobou celej spoločnosti na čele s pokryteckým cirkevným predstaveným. Napriek tomu sa domnievam, že zostáva hodný videnia, predovšetkým pre opodstatnenosť emócií, o ktorých rozpráva a ktoré evokuje.

Zita Hosszúová
autorka je študentka filmovej vedy

Recenzia filmu

Môj brat Tom

Môj brat Tom

My Brother Tom, V. Británia, 2000, far., 111 min
Réžia: Dom Rotheroe Scenár: Dom Rotheroe Kamera: Robby Müller Strih: David Charap Hudba: Annabelle Pangborn Hrajú: Jenna Harrison (Jessica), Ben Whishaw (Tom), Adrian Rawlins (Jack), Honeysuckle Weeks (Sára), Richard Hope (Jessicin otec), Judith Scott (Jessicina matka), Jonathan Hackett (Tomov otec), Michael Erskine (Ian), Patrick Godfrey (kňaz Felix), Michael Tucek (vodca partie), CinEdays Europe 2003