Projekt 100 – 2005 (filmy)

Dve tváre Very Drake

Vera Drake, Veľká Británia, Francúzsko, Nový Zéland, 2004
35 mm, far., 125 min.
Réžia: Mike Leigh
Scenár: Mike Leigh
Kamera: Dick Pope
Hudba: Andrew Dickson
Strih: Jim Clark
Hrajú: Imelda Staunton, Richard Graham, Eddie Marsan, Anna Keaveney, Alex Kelly, Daniel Mays

Londýn, rok 1950. Vera Drake žije s manželom Stanom a s dospievajúcimi deťmi Sidom a Ethel. Nie sú bohatí, ale tvoria šťastnú a blízku rodinu. Vera upratuje domy, Stan je opravárom v bratovej garáži. Sid sa učí za krajčíra a Ethel pracuje v továrni, testujúcej žiarovky. Ale dobroprajná Vera má aj vedľajšiu činnosť, ktorú tají pred ostatnými: bez nároku na peniaze pomáha mladým ženám ukončiť ich neželané tehotenstvo. Keď je jedno z dievčat po vykonaní potratu urýchlene prevezené do nemocnice, policajné vyšetrovanie vedie k Vere. Jej svet sa úplne zrúti…
Film získal Zlatého leva za najlepší film na MFF v Benátkach 2004, Cenu BAFTA za réžiu a kostýmy a bol nominovaný na Oscara v kategóriách najlepšia réžia a scenár. Imelda Staunton získala Volpiho pohár na MFF Benátky, Európsku filmovú cenu a Cenu BAFTA za najlepší ženský herecký výkon a nomináciu na Oscara pre herečku v hlavnej úlohe.

Metropolis

Metropolis, Nemecko, 1927
35 mm, čb., 146 min.
Réžia: Fritz Lang
Scenár: Fritz Lang, Thea von Harbou
Kamera: Karl Freund, Günther Rittau
Hudba: Gottfried Huppertz
Hrajú: Alfred Abel, Gustav Fröhlich, Brigitte Helm, Rudolf Klein-Rogge, Fritz Rasp, Theodor Loos, Erwin Biswanger, Heinrich George

Reštaurovaná verzia jedného z najvýpravnejších a najrozsiahlejších projektov éry nemého filmu, ktorý dodnes inšpiruje umelcov rôznych odvetví.
Jeho dej sa odohráva vo fiktívnom veľkomeste v bližšie neurčenom čase. Mesto ovláda skupina vyvolených, užívajúcich si v Záhrade večnosti, zatiaľ čo v podzemí robotníci bezmyšlienkovite nastupujú do práce. Obsluhujú obrovské stroje, zaisťujúce blahobyt „ľuďom hore“. Expresionistická výprava (Otto Hunte, Erich Kettelhut, Karl Vollbrecht) s nebotyčnými mrakodrapmi dodala dejovo trocha naivnému dielu temnejšiu, gotickú atmosféru. Výborná Brigitte Helm v dvojúlohe ženy spasiteľky a ženy démona.
Film nie je uvádzaný s hudbou Giorgia Morodera a kapely Queen z roku 1984, ale s hudbou nahranou podľa pôvodnej partitúry Gottfrieda Huppertza.

Moderná doba

Modern Times, USA, 1936
35 mm, čb., 90 min.
Réžia: Charlie Chaplin
Scenár: Charlie Chaplin
Kamera: Ira Morgan, Rollie Totheroh
Hudba: Charles Chaplin
Strih: Charlie Chaplin
Hrajú: Charlie Chaplin, Paulette Goddard, Henry Bergman, Tiny Sandford, Chester Conklin, Hank Mann, Stanley Blystone, Al Ernest Garcia

Posledný film, v ktorom sa Charles Chaplin objavil vo svojom svetoznámom kostýme Tuláka. Zvádza v ňom súboj so strojmi v ére, ktorá nie je ľuďom veľmi naklonená.
Hoci film vznikol už ére zvukového filmu, Chaplin ho poňal ako film nemý. A tak ani tentoraz Tulák – s výnimkou francúzsko-taliansko znejúcej piesne – na plátne neprehovorí.
Film, ktorý je protestom proti nehumánnym aspektom technickej civilizácie a automatizácie ľudského života, je vybudovaný ako mozaika epizód. Každá z nich má vlastnú výstavbu gagov, geniálne sa v nej uplatňuje zmysel pre humor iróniu i sarkazmus.

Plechový bubienok

Die Blechtrommel/La tambour, SRN-Francúzsko, 1979
35 mm, far., 142 min.
Réžia: Volker Schlöndorff
Námet: Günter Grass – román
Scenár: Jean-Claude Carrière, Volker Schlöndorff, Franz Seitz. Spolupráca: G. Grass
Kamera: Igor Luther
Hudba: Maurice Jarre
Strih: Suzanne Baron
Hrajú: Mario Adorf, Angela Winkler, David Bennent, Katharina Thalbach, Daniel Olbrychski, Tina Engel, Berta Drews, Roland Teubner, Tadeusz Kunikowski, Andréa Ferréol, Charles Aznavour

Skvelá filmová adaptácia veľkolepého románu Güntera Grassa. Dej sa odohráva v rokoch 1899 – 1945 a sleduje osudy postáv na pozadí premien mesta Gdaňsk. Filmári po nutnej redukcii rozsiahleho diela ponechali komentár rozprávača Oskara Matzeratha, ktorý sa z nedôvery a odporu voči falošnému, krutému a pokryteckému svetu dospelých rozhodne pri svojich tretích narodeninách pádom do pivnice zastaviť svoj rast a zostať trpaslíkom. Predstieraná detinskosť mu zachováva odstup, nezávislosť a slobodu⍮ jej príznakom sa stáva červenobiely plechový bubienok, na ktorý v proteste vytrvale bubnuje.
Zvláštnym protagonistom je genius loci životom kypiaceho mesta Gdaňsk, ktorého pestrý kolorit Schlöndorff oživil neuveriteľne hodnoverne.

Ocenenia: Oscar za najlepší cudzojazyčný film, Zlatá palma ex aequo 32. MFF
Cannes 1979, Cena Asociácie losangeleských filmových kritikov a Cena americkej Národnej filmovej rady za najlepší zahraničný film

Polnočný kovboj

Midnight Cowboy, USA, 1969
35 mm, far., 113 min.
Réžia: John Schlesinger
Námet: James Leo Herlihy – román
Scenár: Waldo Salt
Kamera: Adam Holender
Hudba: John Barry
Strih: Hugh A. Robertson
Hrajú: Dustin Hoffman, Jon Voight, Sylvia Miles, John McGiver, Brenda Vaccaro, Barnard Hughes, Ruth White, Jennifer Salt

Slávna filmová dráma režiséra Johna Schlesingera.
Mladík z Texasu, Joe Buck (Jon Voight), sa v kovbojskom oblečení vyberie do New Yorku. Dúfa, že si ho tam budú vydržiavať bohaté ženy. Realita je však úplne iná než jeho sny. V New Yorku Joe stretáva vydedenca spoločnosti Ratsa Rizza (Dustin Hoffman) a medzi dvojicou vzniká zvláštne a hlboké priateľstvo. Prvý film s prístupnosťou „X“ (podobne ako u nás MN 18), ktorý získal Oscara. Ústredná melódia sa stala veľkým hitom.

Ocenenia: Oscar za najlepší film, réžiu, najlepší adaptovaný scenár, Cena BAFTA za najlepší film, réžiu, scenár, strih, mužský herecký výkon (D. Hoffman) a pre najlepšieho začínajúceho herca (J. Voight)

Revízori

Kontroll, Maďarsko, 2003
35 mm, far., 106 min.
Réžia: Nimród Antal
Scenár: Nimród Antal
Kamera: Gyula Pados
Hudba: NEO
Strih: István Király
Hrajú: Sándor Badár, Eszter Balla, Sándor Csányi, György Cserhalmi, Eniko Eszenyi, Lajos Kovács, János Kulka, Zsolt László, Bence Mátyássy, Zoltán Mucsi, Zsolt Nagy, Csaba Pindroch, Péter Scherer, Gyozo Szabó

Celovečerný hraný debut Nimróda Antala (1973), odohrávajúci sa na hranici rozprávky a reality v podzemnom svete budapeštianskeho metra, je príbehom mladíka menom Bulcsú, jeho kolegov revízorov, konkurenčnej skupiny revízorov, cestujúcich i obyvateľov metra. Je to film plný naháňačiek, s výbornou kamerou a strihom. Film o večnom vzťahu cestujúcich a revízorov, ale možno aj o láske a novom začiatku.
Revízori získali Cenu za najlepší prvý film, najlepšiu kameru, Cenu zahraničných kritikov a Cenu za najúspešnejší maďarský film v kinách v roku 2003 na 35. Maďarskom filmovom týždni 2004, Zlatého Huga na MFF Chicago 2004, Cenu FIPRESCI na MFF Cottbus 2004 a Nimród Antal bol nominovaný na Európsku filmovú cenu pre najlepšieho režiséra.

Taking Off

Taking Off, USA,1971
35 mm, far., 93 min.
Réžia: Miloš Forman
Scenár: Jean-Claude Carrière, Miloš Forman, John Guare, John Klein
Kamera: Miroslav Ondříček
Hudba: výber z diel P. I. Čajkovského a Antonína Dvořáka. Rôzne skladby a piesne
Strih: John Carter
Hrajú: Lynn Carlin, Buck Henry, Georgia Engel, Tony Harvey, Audra Lindley, Paul Benedict, Vincent Schiavelli a Ike Turner, Tina Turner, Ultra Violet, Kathy Bates, Carly Simon, Jessica Harper

Trpkú komédiu Taking Off nakrútil Miloš Forman v roku 1971 ako svoj prvý americký film. Vďaka svojej poetike sa často označuje za jeho posledný český film. Podobne ako vo svojich českých dielach i tentoraz sa režisér zaoberá najmä témou generačného spolunažívania. Rodičia si myslia, že dokonale poznajú svoje deti, tie si zasa myslia to isté o rodičoch.
„Mám tento film veľmi rád. Nie z nejakých umeleckých dôvodov