Projekt 100 – 2006 (filmy)

Dieťa

L’enfant, Belgicko, Francúzsko, 2005, far., 96 min.
Réžia: Jean-Pierre Dardenne, Luc Dardenne
Scenár: Jean-Pierre Dardenne, Luc Dardenne
Strih: Marie-Hélene Dozo
Kamera: Alain Marcoen
Hrajú: Jérémie Renier (Bruno), Déborah François (Sonia), Jérémie Segard (Steve), Fabrizio Rongione (mladý zlodej), Olivier Gourmet (policajt v civile), Stéphane Bissot (priekupníčka) a ďalší

Bruno má dvadsať rokov, Sonja osemnásť. Žijú zo Sonjinej podpory a z Brunových drobných rozkrádačiek. Narodí sa im dieťa. Nemajú kam ísť, ale nezdá sa, že by im to robilo veľké problémy. Sú zvyknutí žiť zo dňa na deň. Bruno nemôže, ale najmä nechce byť otcom. Rozhodne sa teda predať dieťa priekupníkom. Vôbec nechápe, prečo je Sonja taká vydesená. Veď dieťa si môžu urobiť nové, ale peniaze potrebujú teraz. Sonja však na Bruna nalieha, aby jej dieťa vrátil. Pravidlá podsvetia sú nekompromisné – dieťa môže dostať späť len za dvojnásobnú cenu.
Sila a umenie vyjadriť zlomové životné situácie v príbehu obyčajných ľudí patrí k najsilnejším zbraniam bratov Dardennovcov, ktorí film nakrútili a stali sa vďaka nemu dvojnásobnými držiteľmi Zlatej palmy na MFF v Cannes.

Ocenenia:
2005: Zlatá palma na MFF Cannes

Dvojaký život Veroniky

Podwójne zycie Weroniki / La double vie de Veronique, Francúzsko-Poľsko-Nórsko, 1991, far., 98 min.
Réžia: Krzysztof Kieślowski
Scenár: Krzysztof Kieślowski, Krzysztof Piesiewicz
Kamera: Sławomir Idziak
Hudba: Zbigniew Preisner
Strih: Jacques Witta
Hrajú: Irene Jacob (Weronika/Veronique), Philippe Volter (Alexandre Fabri), Halina Gryglaszewska (teta), Aleksander Bardini (dirigent), Kalina Jedrusik (zbormajsterka), Wladyslaw Kowalski (otec Weroniki), Jerzy Gudejko (Antek) a ďalší.

V obnovenej premiére sa dostane do slovenských kín film jedného z mála režisérov postkomunických krajín, ktorý si svoju tvorbou udržoval vysoký celoeurópsky i svetový kredit. U nás ho poznáme už od slávneho Amatéra (1979), vo svete sa presadil až televíznym Dekalógom a práve týmto filmom, ktorý je príbehom dvoch identických dievčat, Krakovčanky a Parížanky (obe sú hudobne nadané, ľaváčky, obe majú chorobu srdca, obe chodia rady bosé, atď.). Hoci sa stretávajú len na krátky čas, a i to len na diaľku, ich osudy sú prepojené. Záhadné veci sa tu dejú s neuveriteľnou prirodzenosťou a jednoduchosťou. Kieślowski pomocou dokonalo prepracovaných detailov vytvára strhujúci až mystický obraz, naplnený zvláštnou emočnou silou. Obrovský podiel na celkovom vyznení filmu majú kameraman Idziak, skladateľ Preisner a najmä predstaviteľka oboch Veroník Irene Jacob.

Ocenenia:
1991: Cena FIPRESCI, Cena Ekumenickej poroty a Cena za ženský herecký výkon (I. Jacob) na 44. MFF Cannes
Cena divákov na MFF Varšava
nominácia na Zlatý glóbus za najlepší zahraničný film⍮ nominácia na Césara pre najlepšiu herečku a za hudbu.

Keby…

If…, Veľká Británia, 1968, far. 112 min.
Réžia: Lindsay Anderson
Námet: David Sherwin, John Howlett – pôvodný scenár Crusaders (Križiaci)
Scenár: David Sherwin, John Howlett
Kamera: Miroslav Ondříček
Hudba: Marc Wilkinson
Strih: David Gladwell
Hrajú: Malcolm McDowell (Mick Travis), David Wood (Johnny Knightley), Richard Warwick (Wallace), Robert Swann (Rowntree), Christine Noonan (dievča), Rupert Webster (Bobby Phillips), Peter Jeffrey (riaditeľ) a ďalší

Prvý diel kriticko-satirickej trilógie režiséra Lindsay Andersona s Malcolmom McDowellom ako Mickom Travisom protestujúcim proti tyranskému školskému systému. (McDowell hral i vo filmoch Šťastný to muž! (1973) a Nemocnice Britannia (1982)).
Dej filmu Keby…, ktorým pokračovala Andersonova spolupráca s českým kameramanom Miroslavom Ondříčkom, sa odohráva na elitnom študentskom internáte, určenom pre chlapcov z bohatých rodín. Výchovné metódy sa tam však od čias stredoveku veľmi nezmenili. Anarchistická vzbura hlavného hrdinu nie je len proti represívnej výchove, neváhajúcej používať na udržanie disciplíny telesné tresty, ale je revoltou proti celej spoločnosti, ktorej je tento internát dokonalým obrazom.

Ocenenia:
1969: Zlatá palma – 22. MFF Cannes
nominácia na Zlatý glóbus za najlepší anglicky hovorený zahraničný film⍮ nominácia na cenu BAFTA za réžiu a scenár

Křižnik Poťomkin

Bronenosec Poťomkin, ZSSR, 1925, čb, 75 min.
Réžia: Sergej Michajlovič Ejzenštejn
Režijná spolupráca: Grigorij V. Aleksandrov
Námet a scenár: Nina F. Agadžanova
Kamera: Eduard Tisse
Hudba: Dmitrij Šostakovič
Strih: Sergej M. Ejzenštejn
Výprava: Vasilij Rachals
Hrajú: Alexander P. Antonov (námorník Grigorij Vakulinčuk), Vladimir Barskij (kapitán Golikov), Grigorij V. Alexandrov (por. Giliarovskij), Michail Gomorov (námorník Maťušenko), Alexander Levšin (bocman), Ivan Bobrov (nováčik), Beatrice Vitoldi (matka s kočíkom), Kulia Ejzenštejnová (žena s husou)

Slávne klasické dielo, obdivuhodne odolávajúce zubu času, oslavuje silu solidarity a realizuje tézu o ľude ako tvorcovi dejín. Zobrazením výseku z kľúčových udalostí revolučného roku 1905 – vzbury námorníkov na krížniku Poťomkin Tauridský – dáva výraz dráme revolúcie a jej zrážke s vládnucou mocou. Po vzore antickej tragédie rozdelil režisér film do piatich dejstiev– kapitol (Začiatok vzbury, Povstanie, Pohreb Vakulinčuka, Masaker na odeských schodoch a Víťazná plavba) a hrdinom svojej drámy neurobil individualitu, ale masu – zástup ľudí tvoriacich dejiny.
Legendárna je učebnicová sekvencia masakru na odeskom schodišti, s množstvom výrečných detailov (utekajúci mrzák, opustený kočík s dieťaťom, bežiaci dolu schodmi) a rytmizovaným strojovým pohybom prenasledujúcich.

Ocenenia:
1958 1. miesto v ankete o najlepší film všetkých čias (Brusel).

Manderlay

Manderlay, Dánsko, Švédsko, Holandsko, Francúzsko, SRN, 2005, 139 min.
Réžia: Lars von Trier
Scenár: Lars von Trier
Kamera: Anthony Dod Mantle
Strih: Molly Marlene Stensgard
Hrajú: Bryce Dallas Howard, Isaach De Bankolé, Danny Glover, Willem Dafoe

V druhej časti plánovanej „americkej“ trilógie, založenej na motíve USA ako krajine neobmedzených možností, Lars von Trier (Európa, Prelomiť vlny, Tanečnica v tme) znovu privádza na scénu postavu Grace – hrdinku svojho predchádzajúceho filmu Dogville.
Grace a jej otec sa začiatkom 30. rokov presúvajú z Colorada do Alabamy, na starú plantáž s názvom Manderlay, kde sú konfrontovaní s desivou krutosťou a nespravodlivosťou otroctva. Niet divu, že Grace nemôže zostať bokom a rozhodne sa zasiahnuť. Avšak s akým výsledkom – poriadky udržiavané celé desaťročia sa

Ocenenia:
2005: nominácie na Európske filmové ceny za najlepšiu kameru, hudbu a výpravu

Motocyklové denníky

Diários de motocicleta, Veľká Británia, USA, Francúzsko, 2004, 126 min.
Réžia: Walter Salles
Námet: Ernesto Che Guevara – kniha Notas de viaje (Zápisky z ciest), Alberto Granado – kniha Con el Che por Latinoamérica (S Che naprieč Latinskou Amerikou)
Scenár: José Rivera
Kamera: Eric Gaultier
Hudba: Gustavo Santaolalla
Strih: Daniel Rezende
Hrajú: Gael García Bernal (Ernesto Guevara de la Serna), Rodrigo de la Serna (Alberto Granado), Mia Maestro (Chichina), Gustavo Bueno (dr. Hugo Pesce), , Jorge Chiarella (dr. Bresciani), Mercedes Morán (Célia de la Serna), Jean Pierre Noher (Ernesto Guevara Lynch), Lucas Oro (Roberto Guevara)

Walter Salles (Hlavná stanica, V žiari slnka) patrí k najznámejším brazílskym filmovým tvorcom súčasnosti. Adaptáciu zápiskov 23-ročného Ernesta, ktorý neskôr vstúpil do dejín ako Che Guevara a jeho priateľa Alberta Granadu o ich ceste po Latinskej Amerike 50-tych rokov na starej motorke Norton 500 nakrútil pred svojím zatiaľ posledným filmom Temné vody.
Dostať sa z Argentíny až do Venezuely, to je sen, ktorý výlet dlhý 8000 kilometrov mení na realitu.

Ocenenia:
2004: Oscar za najlepšiu pieseň a nominácia za adaptovaný scenár
Cena BAFTA za hudbu⍮ Independent Spirit Award za kameru
Cena Goya za adaptovaný scenár
Cena ekumenickej poroty, Veľká cena za techniku ex aequo s filmom Clean na MFF v Cannes
Cena divákov na MFF San Sebastian
nominácia na Zlatý glóbus za najlepší cudzojazyčný film

Na konci s dychom

A bout de souffle, Francúzsko, 1959, 90 min
Réžia: Jean-Luc Godard
Námet: François Truffaut
Scenár: Jean-Luc Godard
Kamera: Raoul Coutard
Hudba: Martial Solal
Strih: Cécile Decugis
Hrajú: Jean-Paul Belmondo (Michel Poiccard alias László Kovács), Jean Seberg (Patricia Franchini), Daniel Boulanger (policajný inšpektor Vital), Jean-Pierre Melville (Parvulesco), Henri-Jacques Huet (Antonio Berrutti), Van Doude (novinár Van Doude), Claude Mansard (Claudius Mansard), Jean-Luc Godard (informátor) a ďalší

Legendárny nestarnúci debut svojrázneho formálneho experimentátora patrí ku klenotom francúzskej novej vlny a je považovaný za synonymum filmovej moderny. Hlavný hrdina Michel Poiccard, bravúrne stelesnený 26-ročným Belmondom, je šarmantný a samoľúby anarchistický gangster bez zodpovednosti a životného východiska, skrývajúci v sebe melanchóliu a ustavičné vnímanie smrti. Pred policajným prenasledovaním uniká do Paríža. S peniazmi od dlžníka chce s pôvabnou americkou študentkou Patriciou utiecť za hranice…
Godard film vytvoril s použitím ručnej kamery (kameraman Coutard realizoval aj väčšinu ďalších jeho diel) a s využitím prirodzeného svetla za púhe štyri týždne. Strih vyvoláva dojem fragmentárnosti a razancie, atmosféra chvíľ, bez vyjasnenia dôvodov jednania, je pritom až lyrizujúca.

Ocenenia:
1960: Strieborný medveď za najlepšiu réžiu – MFF Berlín
Cena Jeana Viga za najlepší hraný film⍮ nominácia na cenu BAFTA pre najlepšiu zahraničnú herečku (J. Seberg)

Na východ od raja

East of Eden, USA, 1955, 117 min.
Réžia: Elia Kazan
Námet: John Steinbeck – román
Scenár: Paul Osborn
Kamera: Ted McCord
Hudba: Leonard Rosenman
Strih: Owen Marks
Hrajú: Julie Harris (Abra), James Dean (Caleb Trask), Raymond Massey (Adam Trask), Burl Ives (Sam), Richard Davalos (Aron Trask), Jo Van Fleet (Kate), Albert Dekker (Will Hamilton), Lois Smith (Anne), Harold Gordon (Gustav Albrecht) a ďalší

Film nedávno zosnulého amerického režiséra Eliu Kazana (Amerika, Amerika, Tichá dohoda, Posledný magnát) je moderným stvárnením starozákonného príbehu o Kainovi a Ábelovi vychádzajúcim z rovnomennej predlohy amerického prozaika Johna Steinbecka. Dej je zasadený na rodinnú farmu v strednej Kalifornii v čase vstupu USA do 1. svetovej vojny roku 1917 a zobrazuje konflikt bratov-dvojičiek, súťažiacich o priazeň puritánskeho otca Adama, ale aj o srdce krásnej Abry.
Príbeh filmu spracúva približne jednu tretinu motívov Steinbeckovho monumentálneho opusu, no sám spisovateľ považoval Kazanovu snímku za vernú adaptáciu. Idol päťdesiatych rokov James Dean stvárnil vo filme svoju prvú hlavnú úlohu. Jeho Cal sa stal nadčasovou inkarnáciou vzdoru zmätených rebelov, frustrovaných rodičmi, dospievaním i samotným životom.

Ocenenia:
1955: Cena za najlepší dramatický film MFF Cannes
1956: Oscar za vedľajšiu ženskú hereckú úlohu (Jo Van Fleet) a nominácie za scenár, réžiu, najlepšieho herca (James Dean)
Zlatý glóbus – najlepší film/dráma

THX 1138

THX 1138, USA, 1971/2004, 88 min.
Réžia: George Lucas
Scenár: George Lucas, Walter Murch
Kamera: Albert Kihn, David Myers
Hudba: Lalo Schifrin
Strih: George Lucas
Hrajú: Robert Duvall (THX 1138), Donald Pleasence (SEN 5241), Don Pedro Colley (hologram SRT), Maggie McOmie (LUH 3417)

Celovečerný režijný debut svetoznámeho amerického režiséra, producenta a scenáristu Georga Lucasa.
Vitajte vo svete monštrózneho labyrintu, kde sú všetci obyvatelia v stereotypných uniformách a odľudštenú vizáž im dodáva neprehliadnuteľný lesk holohlavých lebiek. Hlavný hrdina (Robert Duvall) je jedným z mnohých nádenníkov v ohromnom ľudskom mravenisku, jeho „osobnosť““ je symbolicky zredukovaná do znakov – THX 1138. Jeden z mnohých