Vtáčkovia, siroty a blázni

Mozaikovité, karnevalovo hravé podobenstvo s povestnou jakubiskovskou fantáziou a obrazovou eruptívnosťou je založené na obrazovo-asociačnom princípe rozprávania s uvoľnenou epizodickou kompozíciou a hrou ako autorským princípom a životným postojom postáv. Protagonistami sú tri siroty, ktorých rodičia sa „navzájom povraždili“, traja opustení blázni, ktorí v šialenom a škaredom svete prežívajú len vïaka svojmu programovému bláznovstvu (ako droge), vïaka princípu hry, filozofii radosti v sebe a zážitku prítomného okamihu, happeningovej spontánnosti a recesii. Imaginárny syn M. R. Štefánika Yorick, jeho plachý priateľ Andrej a židovka Marta spoločne žijú, hrajú sa, milujú sa i nenávidia. Hamletovský Yorick „všetkých poblázni, a potom ich zabije, aby ich zachránil pred realitou“ (Jakubisko). Tragické vyústenie je logickým dôsledkom splynutia hry a bláznovstva v Yorickovom bytí, ktorý už nechce rozoznávať ich hranice a v konfrontácii s krutou realitou volí smrť pred nedôstojnou existenciou. V úvode poetického filmu, ktorý zdôrazňovaním inscenovanosti celku, hry v hre dosahuje špecifické katarzné pôsobenie, oznamuje režisér filmu divákom svoj zámer. V obrazovom stvárnení sú významné persifláže a parafrázy rozličných výtvarných diel, používané sú citácie, parodovanie lexikalizovaných významov, rúcanie autoritatívnych mýtov. To všetko je zapojené do štruktúry náročnej filozofickej výpovede o márnom hľadaní záchytného bodu, keïže všetky hodnoty (láska, šťastie, sloboda) sa menia na hru, kde sa človek pod tlakom reality prezlieka do bláznovstva, aby mohol vo svete násilia a beznádeje existovať. Podstatnou súčasťou rozprávania je fotografovanie, Andrejov koníček, ako „zachytávanie okamihu večnosti uprostred behu k ničote, nebytiu“, a tiež exkurzy medzi mentálne zaostalé deti, anjelikov, ktorí zamrzli v detstve a nikdy sa nebudú zbytočne pokúšať ho nájsť, „poznajú tajomstvo a tohto tajomstva sa nezmocníš… jedinú nádej máme ešte v šialenstve a smrti…“ (Yorick). Dvadsať rokov zakázaný film je druhým z voľnej trilógie-alegórie skepsy (z dejín, z možností či schopností človeka, zo slobody, ktorú vždy niekto individuálne či kolektívne premení na anarchiu, represiu a zabíjanie).