Zbehovia a pútnici

Poviedkový triptych plný fantasknosti, bizarností a štylizovaných výjavov, hľadá v temnom atavizme, vyvolávajúcom v človeku rozkoš zo zabíjania, príčinu možnej záhuby sveta. V 1. časti – Zbehovia – nájde cigánsky zbeh po návrate zo zákopových bojov I. svetovej vojny v rodnej dedine spoločnosť asociálnych živlov, vojnových mrzákov, vzbúrencov a šialených žien, ktorí zimprovizujú drastickú anarchistickú smršť s rozpútavaním atavistických pudov, aby nakoniec všetci zahynuli. V 2. časti – Dominika – hlúčik ustupujúcich nemeckých vojakov na sklonku II. svetovej vojny prepadne statok, v ktorom sa usídlili partizáni pod velením opitého sovietskeho dôstojníka. Vo všeobecnom zmätku padajú ako obete i obyčajní ľudia, ktorí sa v kritickej chvíli náhodou ocitli na nevhodnom mieste. 3. časť – Pútnici – zachytáva deň po atómovej katastrofe. V podzemnom kryte pripomínajúcom blázinec sa potáca skupina starcov a starien. Personifikovaná Smrť (fičúrsky Biely husár zo Zbehov, Nacista v Dominike, tu už ako nevládny bezzubý dedko) s mladou ošetrovateľkou so symbolickým menom Eva sa vyberú na spálený povrch planéty, kde Smrť stráca zmysel svojej existencie a zomiera. Vizuálna mágia na halucinačnom scénografickom pozadí je vytvorená v barokových a expresionistických lektúrach, v podstatnej miere vychádzajúc z naivnosti insitného umenia. Užívaním alegórie a sústreïovaním charakterov do vyhranených abstraktných typov bez psychologických dimenzií nadväzuje Jakubisko na stredovekú ľudovú poéziu a divadlo. Ako „hold cenzúre“ dal režisér ako prvý titulok cez celé plátno cenzúrne povoľovacie číslo. Film bol uvedený na MFF v Benátkach r. 1968, do kín sa však už nedostal. Vložená dvojminútová dokumentárna sekvencia zachytáva filmový štáb v deň vstupu piatich okupujúcich armád Varšavskej zmluvy do ČSSR. Keïže negatív aj pôvodnú kópiu stratil Čs. filmexport pri predaji filmu do Kolumbie, od r. 1990, kedy bol film uvoľnený z trezoru, sa uvádza zachovaná kópia so španielskymi podtitulkami.