Projekt 100 – 2003

Desať filmov deviateho Projektu 100

Milovníci filmu si už zvykli, že v mesiacoch marec až máj sa v programe filmových klubov a niektorých kín objaví kolekcia desiatich kvalitných filmových titulov, ktoré tvoria ojedinelú putovnú prehliadku Projekt 100. Prehliadka, ktorá už od roku 1995 obohacuje filmovú ponuku klubovej distribúcie nielen na Slovensku, ale aj v Čechách, je zameraná najmä na kultiváciu filmového publika a v roku 2003 vstupuje do svojho predposledného – deviateho – ročníka. V 29 mestách a 35 filmových kluboch a kinách po celom Slovensku ponúkne klubovému publiku už tradične desať filmov.

Zoznam titulov Projektu 100 – 2003 na prvý pohľad zaujme najmä tzv. filmovou klasikou, ktorá v bežnej distribučnej ponuke výrazne absentuje. Projekt 100 sa tak stáva jedinečnou príležitosťou zhliadnuť aj filmy, ktoré stáli v úplných počiatkoch či „detských rokoch“ svetovej kinematografie, a ktoré divákovi umožnia získať ucelený pohľad na históriu vývinu siedmeho umenia. Po viacročnom úsilí sa do Projektu 100 – 2003 podarilo získať taliansko-francúzsky film Amarcord (1973), ktorý nakrútil mág filmového plátna Federico Fellini. Názov filmu je súčasne menom mestečka, v ktorom sa jeho príbeh odohráva a ktorý nápadne pripomína režisérovo rodisko – prímorské letovisko Rimini. Hlavnou témou snímky (ktorá okrem iného získala v roku 1975 Oscara za najlepší zahraničný film) sú pamäť a spomienky, stvárnené prostredníctvom dospievania mladého Tittu v ére talianskeho fašizmu. Slávna Chaplinova snímka Diktátor (1940) predstavuje nadčasové podobenstvo o diktátorskom režime a jeho predstaviteľoch. Chaplin tu v dvojúlohe stvárnil diktátora Hynkela a prenasledovaného židovského holiča. Dielo veľkého španielskeho režiséra Luisa Bunuela je v Projekte 100 zastúpené snímkou Mliečna dráha (1968), v ktorej režisér opäť dokazuje, že (podľa vlastných slov) zostal „ateistom zaujatým religiozitou“. Posledným kúskom zo zlatého fondu svetovej kinematografie je dnes už kultová Zväčšenina (1966) nemenej slávneho talianskeho režiséra Michelangela Antonioniho. Príbeh fotografa Thomasa, vypovedajúci o stave spoločnosti a relativite „osobnej“ pravdy, nestratil ani po mnohých rokoch nič na svojej aktuálnosti. Ku klasike môžeme smelo zaradiť aj antiutopistickú snímku amerického člena zoskupenia „Monty Python´s Flying Circus“ – režiséra a animátora Terryho Gilliama – s názvom Brazil (1985). Gilliam, známy svojou nespútanou fantáziou a vtipnými, i keď mrazivými podobenstvami, je slovenskému publiku známy najmä vďaka snímkam ako Dvanásť opíc (1995) či Strach a hnus v Las Vegas (1998).

Českú tvorbu zastupuje najnovší film jedného z najvýraznejších režisérov českej novej vlny Jana Němca Nočné hovory s matkou (2001), svojím (nielen) vizuálnym spracovaním netradičný pokus o vyrozprávanie (nielen) osobnej histórie. Divákov určite poteší aj posledná štvorica „projektových“ titulov, ktoré zaujali na najprestížnejších svetových filmových festivaloch: film Idioti (1998) dánskeho režiséra Larsa von Triera, nakrútený v duchu manifestu Dogma 95⍮ drsný kórejský film Ostrov (2000) režiséra Kim Ki-duka, ktorý sa stal najväčším škandálom na MFF v Benátkach⍮ či dlho očakávaná posledná časť z „qatsi“ trilógie režiséra Godfreyho Reggia s názvom Naqoyqatsi (2002). Po prvýkrát v histórii Projektu 100 prišlo k rozdielu medzi programom jeho českej a slovenskej časti. Keďže nebolo možné získať práva na uvedenie Formanovho Amadea (1984) na Slovensku, v programe slovenskej časti Projektu 100 – 2003 sa ako posledný – desiaty – titul objaví nemenej atraktívna snímka fínskeho režiséra Akiho Kaurismäkiho Muž bez minulosti (2002), ktorá získala niekoľko cien na minuloročnom MFF v Cannes.