Moskva slzám neverí

Jeden z komerčne najúspešnejších sovietskych filmov 70-tych rokov približuje osudy troch žien v dvoch životných etapách, odohrávajúcich sa s 20-ročným odstupom. Prvý diel filmu upútava presnou evokáciou životného štýlu v Moskve koncom 50-tych rokov. V r. 1958 sa v jednej moskovskej slobodárni stretli tri dievčatá z rozličných kútov krajiny. Håbavá Katerina neurobila skúšky na vysokú školu a prežíva prvé veľké sklamanie. Temperamentná ¼udmila chce nájsť v Moskve muža, ktorý by jej zabezpečil pohodlný a nevšedný život. Nevýbojná Toňa sa drží svojho Nikolaja, úprimného a nenáročného chlapca. Káťa pracuje v továrni, ale túžby po inžinierskom diplome sa nevzdáva. Čaká dieťa s nezodpovedným televíznym kameramanom. Toňa sa vydá za Nikolaja, ¼udmila sa zasnúbi s hokejistom Gurinom. Druhý diel filmu je prednostne zameraný na Káťu a jej popoluškovsky ladený príbeh. Po 20 rokoch žije Káťa sama so svojou dcérou, medzitým vyštudovala a pracuje ako riaditeľka veľkého moskovského závodu. Toňa žije pokojným manželským životom, ¼udmila sa pred siedmimi rokmi rozviedla. Ženy sa zmenili, zmenilo sa i mesto. Káťa sa v električke zoznámi so zámočníkom Gošom, obaja postupne zistia, že konečne našli veľkú lásku. Film sleduje ideály troch hrdiniek, ich tvrdé stretnutia so skutočnosťou, ale aj premeny v živote ľudí, mesta a jeho atmosféry. Pútavá, profesionálne poctivá, divácky atraktívna a pritom zïaleka nie plytká melodráma, inšpirovaná sociologickým prieskumom, prekračuje vtedajší propagandisticko-agitačný úzus sovietskej produkcie.