Kufre pána Silberschmidta

Holandský herec medzinárodného formátu Jeroen Krabbé sa vo svojom réžijnom debute zaoberá stále živými problémami židovskej komunity, ozvenami holokaustu a sitáciou ortodoxných veriacich v modernej spoločnosti. Dej jednoduchého príbehu sa odohráva v Antverpách roku 1972. Slobodomyselná Chaja prijme prácu pri deťoch v chasidskej rodine, aj keď sama je neveriaca. Vďaka jej láske a starostlivosti sa štvorročný Simcha, zjavne poznamenaný bigotnými pomermi v rodine, naučí rozprávať. Po hádka s antisemitským domovníkom však Chaja na želanie submisívnej matky prestane za chlapcom chodiť… Druhou rovinou rozprávania tvorí vzťah Chaji k jej rodičom. Starnúci otec je posadnutý minulosťou: za každú cenu chce nájsť kufor s rodinnými pamiatkami, ktorý na úteku pred nacistami zakopal pri akomsi dome. Považuje to za záväzok voči príbuzným, ktorí zahynuli v koncentráku Matka naopak tvrdí, že treba žiť prítomnosťou… Tvorcovia zdôrazňujú morálne vyznenie príbehu, ktoré však pojednávajú akosi sentimentálne a priamočiaro (príliš okatý domovníkov antisemitizmus, jednoznačné rodinné vzťahy atď.). pracujú aj s nenápadným humorom a pochopením pre rôzne postoje hrdinov.