322 – archív SFÚ

Psychologický príbeh nevyliečiteľne chorého muža, ktorý hľadá nádej a istoty. Kuchár Lauko, muž v strednom veku, reviduje v hraničnej situácii (názov je odvodený z čísla diagnózy rakoviny) celý svoj život, zvykajúc si postupne na jeho zmenený rytmus. Bývalá manželka Marta, tráviaca voľný čas s mladším milencom Petrom, si od neho požičiava na auto; zahynie pri autohavárii po tom, čo sa rozišla s Petrom, s ktorým sa Lauko stretne pri jej mŕtvole. Lauko, nesúhlasiaci s operáciou, sa stretáva s dlhovlasým chlapcom Vladkom, ktorý ho upútal svojou bezprostrednosťou a vnútornou čistotou. Film má rozmer poetického podobenstva, opierajúceho sa o pôsobivé čiernobiele obrazy. Hlavný hrdina trpí fatálnou fixnou ideou, chápajúc svoju chorobu ako trest za to, že v 50-tych rokoch ubližoval ľuïom. Cíti potrebu mravnej očisty a rehabilitácie, naráža na bariéru ľahostajnosti, nezáujmu a sebectva. Z tohto súkolia sa vyčleňuje jedine postava jeho nemocničného priateľa Vladka, ktorý svojou senzitívnosťou a extrovertnosťou, prežívaním vlastného bytia vo vzťahu k svojmu okoliu, symbolizuje pocit slobody a nezávislosti. Hanákov celovečerný debut nadväzuje na jeho krátkometrážnu tvorbu, zjednotenú témou samoty, anonymity, izolácie jednotlivca v spoločnosti, nemožnosti plnohodnotnej komunikácie a hľadaním ideálu ľudskej slobody a vzájomnosti v intenzívnom prežívaní vlastnej existencie. Film má dôsledne komponovanú štruktúru, vplyv vtedy dominujúceho pop-artu sa prejavil v zaujatí pre kontrapunkt a koláž. Napriek skepticizmu je vo svojej autentickosti prežiarený svetlom znovuoživených nádejí: návrat k sebe možno skúsiť cez očistené, zjasnené vnímanie najzákladnejších prvkov skutočnosti: „…toto je jablko, toto je strom…“.