Deň siedmy, ôsma noc – Archív SFÚ

Nadčasová štúdia o ľudskej povahe, o povahe „malých českých ľudí“ je tragickou fraškou, nabitou symbolmi, opierajúcou sa o biblické podobenstvá, absurdnú drámu a kafkovské videnie sveta. Filmová metafora o tom, čo dokáže panika, strach a úzkosť, ak sa zmocní ľudí v dedine, kde sa všetci poznajú… Príbeh sa odohráva v priebehu 24 hodín. Do malej obce príde divadelná spoločnosť s komerčným predstavením Pašijí (vynikajúci J. Bek ako Kristus), ktoré je však prerušené neznámou vyššou silou (náhle vypadnutie elektrického prúdu, telefónneho spojenia, zabitie výpravcu, prázdne vagóny na stanici…). Pod vplyvom nevyjasnených príznakov nebezpečenstva a ohrozenia reagujú obyvatelia na udalosti neprimerane, prejavuje sa malovernosť, egoizmus a pud stádovitosti. V pestrej mozaike epizód, smerujúcich čoraz krutejšie od komickosti k tragédii, sa predstavuje množstvo postáv, zastupujúcich rôznorodé spektrum národa. Tvorcovia nikoho nešetria, obnažujú malosť a krutosť až na dreň. Práve to, spolu s jasnými náznakmi súvislostí s augustovou okupáciou, oddialilo o 21 rokov premiéru filmu, ktorý je de facto zavŕšením Schormovej poetiky. Pochmúrnosť diela, inšpirovaného popisom potopy z Eposu o Gilgamešovi, súvisí s atmosférou a udalosťami doby jeho vzniku.