Lásky jednej plavovlásky

Hlavné dejové pásmo svetoznámeho filmu tvoria dve vzájomne prepletené horké anekdoty. Namiesto mladých vojakov prevelia do prefeminizovaného mesta záložákov, ktorí sú pre vydajachtivé devy neperspektívni. V dlhej „zoznamovacej“ sekvencii sledujeme pokusy troch ženáčov v zelenom „zbaliť“ učnice, čo sprevádza rad trapasov a obojstranný ostych. Naivná Andula strávi noc s mladým pianistom pražského orchestra a prepadne ilúzii „veľkej lásky“, aby padla do jej pasce v byte jeho rodičov. Horkogroteskná sociálna črta je zároveň spoločenskou alegóriou (výrečná je pasáž, v ktorej staropanenská vychovávateľka poučuje zverenkyne o význame dievčenskej cti a jedno z dievčat reaguje návrhom odhlasovať, že sa polepšia, čo je jednomyseľne prijaté). Maximálna autentickosť je dosiahnutá dokumentárnym pozorovaním všedného prostredia, neučesanými dialógmi, výborným výberom protagonistov, vzájomnou polaritou grotesknej a poetickej nadsázky. Kľúčová scéna milovania obsahuje „pamätný“ pravouhlo komponovaný záber, v ktorom chlapcova hlava zakrýva dievčenské lono (pri rozhovore o Picassovi). Nezabudnuteľné sú viaceré gagy (zakotúľaný prsteň, vyskakujúca roleta…).