Listy mŕtveho
Pisma miortvogo čeloveka, 1986, far., 85 min
Starý profesor Larsen, zosobňujúci tragickú dilemu moderného vedca a tradíciu ruskej kultúry, sa v pivnici múzea…
Listy mŕtveho
Pisma miortvogo čeloveka
1986, far., 85 min
Réžia: Konstantin Lopušanskij
Scenár: Konstantin Lopušanskij, Viačeslav Rybakov. Za účasti Borisa Strugackého
Strih: T. Pulinová
Kamera: Nikolaj Pokopcev
Hudba: Alexandr Žubrin. Úryvky z diel Gabriela Faurého a Giulia Cacciniho.
O filme
Starý profesor Larsen, zosobňujúci tragickú dilemu moderného vedca a tradíciu ruskej kultúry, sa v pivnici múzea medzi umeleckými dielami ujíma skupiny ožiarených detí, ktoré prežili atómovú skazu sveta. Pripraví im improvizovaný vianočný stromček, rozpráva im o kresťanskej symbolike a cítiac, že jeho dni sú zrátané, odovzdáva im svoj denník („listy“ hľadanému 14-ročnému synovi – vnútorné monológy ako kroniku zániku a vlastné účtovanie so svedomím vedca a človeka) a úlohu hľadať život na Zemi. V čiernobielom filme majú nazelenalé tónovanie retrospektívy atmosféry jadrového konfliktu, nahnedlé – interiéry, modré – nemocničné prostredie, nažltlé – exteriéry, bez konkrétnych zvukov, len s abstraktnými hlukmi a vibráciami, s pochmúrnou hudbou O. Messiaena a G. Faurého. Na viacerých miestach sa negatívne prejavujú menšie skúsenosti s trikovou technikou či nízke výrobné náklady (modely miest, požiare, scény vyzliekania spálenej kože). V patetickom sugestívnom závere skupinka spojených detí kráča v snehu medzi troskami po horizonte.
Hrajú
Rolan Bykov, (Larsen – V. Ráž), Josif Ryklin, (Hümmel – D. Klapka), Viktor Michajlov, (Hümmelov syn – A. Pyško), Alexandr Sabinin, (Tescher – P. Pípal), Vera Majorovová, (Anna – L. Švormová), a ďalší.
Ocenenia
Veľká cena mesta Mannheim a Cena FIPRESCI na 35. MFT v Mannheime 1986; Veľká cena na 15. MFF Červeného kríža vo Varne 1987; Cena poroty za režijný debut a výtvarné riešenie filmu a Cena kritiky na XX. VFF v Tbilisi 1987; Cena za réžiu a Cena za kameru na MFF Imagic ’87 Madrid.