Žart

Adaptácia úspešného románu dnes už svetoznámeho prozaika vzbudila v čase uvedenia značný ohlas otvoreným návratom do 50-tych rokov, kedy o tragickom osude človeka mohla rozhodnúť aj nevinná študentská recesia – samozrejme po príslušnom „politickom zhodnotení“. Hlavný hrdina predstavuje obeť, ktorá sa ani po rokoch nemôže vyrovnať s krivdou. Zamýšľaná pomsta sa však paradoxne obracia proti jej vykonávateľovi. Vo filme s prelínajúcimi časovými pásmami sa akoby prepojili obe základné tematické línie Jirešových dokumentov – bezprávne postavenie človeka v represívnom režime a priľnutie k rázovitému prostrediu moravského Slovácka. Film spochybňuje odčiňovanie starých krívd krivdami novými (Ludvík svojou „pomstou“ zasiahol nevinnú obeť). Zaujímavú vedľajšiu (a sebe nesporne blízku) postavu si vo filme zahral režisér Evald Schorm. Hrá Ludvíkovho priateľa, evanjelika, ktorého tiež vylúčili z fakulty, ale našiel silu a oporu vo svojej viere, pokorne sa zmieril a odpustil, hoci ani tento prístup neznamená východisko. „Žert je film o nešťastných obetiach, ktoré majú pamäť, a o šťastných vinníkoch, ktorí pamäť strácajú“ (Jireš). Ludvíkovi (skvelý J. Somr v životnej úlohe) ostáva sardonický úškľabok nad spoločnosťou i nad sebou samým. Film predstavuje spolu s Mášovým Ohlédnutím a Schormovým Každý den odvahu krajnú hranicu, na ktorú sa dostala česká morálne zaujatá tvorba 60-tych rokov.