Svätá tráva

Andrzej Wajda sa vo svojom najnovšom filme vracia k próze klasika Jarosława Iwaszkiewicza. Prináša príbeh starnúcej Marty, ktorá kvôli večne zaneprázdnenému manželovi zápasí s nudou a samotou. Nečakane stretáva mladého muža a začína prežívať druhú mladosť. Dej filmu sa prelína s osobnou spoveďou Krystyny Janda, ktorá sa rozhodla podeliť o svoj osobný zármutok zo straty milovaného človeka. Nezvyčajný Wajdov film tak ponúka mnohovrstvové zamyslenie sa nad úzkou hranicou života a smrti.

Wajdova filmová tvorba je námetovo pestrá, spracúval súčasné i historické témy, preslávil sa i filmovými prepismi známych diel poľskej literatúry. Jeho filmová tvorba je námetovo pestrá, spracúval súčasné i historické témy, preslávil sa i filmovými prepismi známych diel poľskej literatúry. Jeden z najvýznamnejších režisérov poľskej a svetovej kinematografie oslávil v marci svoje osemdesiatiny. Napriek veku vyhlasuje, že sa chystá pripraviť ešte dva, či tri filmy. Tie predošlé, hoci sa prevažne venovali poľským dejinám, literatúre či kultúre, boli už ovenčené prestížnymi medzinárodnými oceneniami. V roku 2000 získal Wajda čestného Oscara za celoživotné dielo ako vôbec prvý umelec zo strednej Európy. Wajda sa vo svojom najnovšom filme vracia k próze klasika Jarosława Iwaszkiewicza.

Andrzej Wajda, nar. 06.03.1926, Suwalki, Poľsko
Jeden z najvýznamnejších režisérov poľskej a svetovej kinematografie oslávil v marci svoje osemdesiatiny. Napriek veku vyhlasuje, že sa chystá pripraviť ešte dva, či tri filmy. Tie predošlé, hoci sa prevažne venovali poľským dejinám, literatúre či kultúre, boli už ovenčené prestížnymi medzinárodnými oceneniami. V roku 2000 získal Wajda čestného Oscara za celoživotné dielo ako vôbec prvý umelec zo strednej Európy. A nedávno ho vyznamenali cenou za odkaz kinematografii na medzinárodnom festivale v Berlíne. Wajda má na svojom umeleckom konte aj ceny z ďalších známych festivalov v Cannes, Benátkach a San Sebastiane. Jeho filmy boli nominované trikrát na Oscara. Štúdium réžie na Vysokej filmovej škole v Lodži ukončil v roku 1954. A v tom istom roku zaznamenal svoj režisérsky debut filmom Generácia. Úspech mu priniesli už prvé snímky Nepozvaní hostia, Popol a diamant, či Kanály, za ktoré získal medzinárodné ocenenie v podobe Striebornej palmy z Cannes. Svoje najlepšie diela z druhej polovice 50. rokov venoval tragickým osudom ľudí v období fašizmu alebo na rozhraní vojny a mieru (Katyň). Jeho filmová tvorba je námetovo pestrá, spracúval súčasné i historické témy, preslávil sa i filmovými prepismi známych diel poľskej literatúry. Tak vznikli známe filmy ako napríklad Popoly, Svadba, Zasľúbená krajina, Pán Tadeáš a Pomsta.