Pocta: Dušan Trančík

Narodil sa 26. 11. 1946 v Bratislave. Po absolutóriu pražskej FAMU, kde študoval pod vedením Prof. Václava Wassermana, Evalda Schorma, Prof. Elmara Klosa a Doc. Jana Kučeru, začínal v Štúdiu krátkych filmov ako dokumentarista. Nakrútil približne 50 dokumentárnych a 12 hraných filmov, z toho 2 televízne. Výber z filmografie: Fotografovanie obyvateľov domu (1968), Šibenica (1969), Koncert pre pozostalých (1976), Víťaz (1978), Fénix (1981)⍮ Pavilón šeliem (1982)⍮ Iná láska (1985)⍮ Víkend za milión (1987)⍮ Mikola a Mikolko (1988)⍮ Sedem jednou ranou (1988)⍮ Keď hviezdy boli červené (1991). Jeho filmy boli ocenené na viacerých medzinárodných a domácich prehliadkach. V deväťdesiatych rokoch sa venoval politickej publicistike a dokumentárnej tvorbe pre Febio a ČT Praha, v roku 1998 nakrútil dlhometrážny dokumentárny film Tisove tiene. Pôsobil ako predseda Slovenského filmového zväzu (SFZ), Asociácie slovenských filmových režisérov (ASFR) a podpredseda Filmovej a televíznej akadémie (SFTA). V roku 2002 sa ako generálny riaditeľ Sekcie médií a audiovízie MK SR podieľal na príprave a presadzovaní návrhu zákona o audiovizuálnom fonde. V rokoch 2002 – 2004 pôsobil ako vedúci katedry filmovej réžie na pražskej FAMU, kde habilitoval prednáškou „Miera autenticity a štylizácie pri vytváraní obrazu pravdivosti vo filme“. V súčasnosti je vedúcim katedry réžie na VŠMU v Bratislave a prednáša taktiež na UTB v Zlíne.

Fotografovanie obyvateľov domu

Fotografovanie obyvateľov domu, ČSSR, 1968, far., 15 min.
Námet, scenár, komentár, strih a réžia: Dušan Trančík
Kamera: Vladimír Holloš
Hudba: archívna

Originálny režijný debut zachytáva paradokumentárnou formou výjavy zo života obyčajnej slovenskej vidieckej rodiny. V chudobnej dedine na severe Slovenska žije početná rodina Jozefa Ďurku. Okrem rodičov pozostáva z deviatich detí a starých rodičov. Rodina si postaví nový dom a nechá sa v dôležitých okamihoch života fotografovať. Obrázky na pamiatku, svedectvo o existencii porobeného človeka v reálnom socializme. Všedné dni striedajú slávnostné chvíle. „Niekto do domu príde, iný zas odíde a tak to ide stále dokola,“ hovorí o obrázkoch hlava rodiny.

Ocenenia:
1968: Igric D. Trančíkovi za réžiu
Trilobit v oblasti filmovej tvorby D. Trančíkovi za réžiu
1969:
Hlavná cena v kategórii experimentálnych filmov – 10. Dni krátkeho filmu Karlove Vary

Iná láska

Iná láska, ČSSR, 1985, far., 72 min.
Réžia: Dušan Trančík
Námet: Jiří Křižan
Scenár: Jiří Křižan, Dušan Trančík
Kamera: Alojz Hanúsek
Hudba: Marián Varga
Strih: Alfréd Benčič
Hrajú: Maroš Kramár (Peter Hradil), György Cserhalmi (Joneš), Zlata Adamovská (Marta Vlachová), Wilhelm Perháč (Vantuch), Miloš Černoušek (Milan), Tomáš Žilinčík (Karol), Ján Sedal (Francek), Rudolf Hrušinský ml. (Edo), Ivana Chýlková (Edita)

Psychologický film o odlišných pohľadoch na svet. Hrdinom pochmúrnej drámy v autentickom prostredí zimného Horehronia, je medik, ktorý vykonal nezákonný potrat. Po anonymnom udaní bol vylúčený z fakulty a rozhodne sa svoju chybu odčiniť. Navštívi ženu, ktorej pomohol. S myšlienkou vrátiť peniaze, ktoré prijal a ktoré boli príčinou jeho zlyhania, sa dostane do ostrého sporu s predákom partie drevorubačov.
To všetko sa odohrá v horskej osade, v skorumpovanom hniezde ľudí, ktorí beztrestne žijú podľa svojich zákonov…

Ocenenia:
1986:Malé zlaté slnko za mužský herecký výkon pre Maroša Kramára a Cena Mladej fronty D. Trančíkovi – 20. filmový festival mladých Trutnov
1987: Osobitná cena poroty – 30. medzinárodný festival autorských filmov a prvých diel Sanremo