Za mrakmi

Spoločné dielo dvoch významných európskych režisérov je existenciálnou štúdiou vzťahov medzi mužmi a ženami, ktorí nedokážu prekonať vzájomné odcudzenie. Antonioniho štyri príbehy lásky a ilúzie, ktoré vznikli podľa jeho poviedkovej knihy „Kolkáreň pri Tibere“, spája (okrem početných odkazov na predchádzajúcu Antonioniho tvorbu) postava filmového režiséra, vytvárajúca rozprávačský rámec pre celú snímku, ktorého autorom (prológ, medzihry a epilóg) je Wenders. V úvodnom príbehu zo starobylej Ferrary sa zamilovaný mladík dotkne dievčaťa, ktoré jeho lásku zjavne opätuje – obaja mladí ľudia však nedokážu naplniť svoj cit milovaním. V prímorskom mestečku Portofino sa režisér márne snaží odhaliť tajomstvo svojej príležitostnej milenky, mladej predavačky, ktorá z neznámych dôvodov zavraždila svojho otca. V parížskej epizóde sa dva manželské páry rozchádzajú v bolestiach a vo zlom – medzi mužom, ktorého opustila žena, a ženou, ktorá odišla od manžela, však nastáva chvíľa porozumenia napriek tomu, že obaja vlastne vytvárajú dvojicu podobnú tým, ktoré predtým úplne zlyhali. V záverečnom príbehu z Aix-en-Provence svetácky mladík márne dvorí neznámemu „bohuzasľúbenému“ dievčaťu, ktoré sa na druhý deň vracia do kláštora… Wendersove meditatívne sekvencie vo forme režisérovho vnútorného monológu o umeleckej tvorbe, realizované až po nakrútení jednotlivých príbehov, korešpondujú s Antonioniho odťažitým, hoci výtvarne pôsobivým zachytením „cudzích a nových emócií“.