Metropolis

Sci – fi? V európskom kontexte radšej spoločensko – kritická metafora (a la Sexmisia, väčšina v izolácií, zatiaľ, čo svet riadi hŕstka vyvolených) v podaní vtedajšieho prominenta Fritza Langa. Film – hmota, „geometria architektúry“ (slovami Lotti H. Eisnerovej) a technicky najnáročnejší film známych ateliérov UFA pred finančným krachom. Herecká kreácia Brigitte Helm (vedľa Luisy Brooks asi najvýraznejšej ženskej predstaviteľky nemeckého expresionizmu) poskytuje zložitú dvojrolu v náročných podmienkach nemého filmu. Ako pre väčšinu expresionistických filmov, tak aj pre Metropolis je príznačné technické novátorstvo vrátane revolučných trikov s použitím veľkých zrkadiel nazývaným Schuftanov proces. Kontroverzne vyznieva nepravdepodobný záver filmu so symbolickým potrasením si ruky zástupcu robotníkov s kapitalistom. Toto gesto ovplyvnilo predovšetkým kladné prijatie snímky v radách nacizmu, tiež ich prvoradým cieľom bolo získať srdce pracujúceho ľudu.