Post tenebras lux

Nová, fascinujíca snímka jedného z najzaujímavejších mexických režisérov súčasnosti Carlosa Reygadasa (Bitva na nebi, Japón, atď.) získala na MFF Cannes 2012 Cenu za réžiu. Najmagickejší film roka a zároveň mimoriadne autentický film (obaja hlavní detskí protagonisti sú deťmi režiséra, nakrúcalo sa aj v rodnom dome režiséra, za maximálneho využitia prirodzeného svetla a v minatúrnom štábe, atď.) zachytáva osudy mladej rodiny, ktorá sa z mesta odsťahuje na vidiek. Stret s miestnou vidieckou realitou však nie je taký poetický, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Miestni sú nedôverčiví, vzťahy na dedine sú ovplyvnené udalosťami z dávnej minulosti. Mladý pár provokuje odlišným štýlom života a stavbou opulentného, moderného domu. Film je radikálnou autorskou výpoveďou o vzťahu muža a ženy, o rodičovskej láske, a o démonoch v každom z nás. Je zámerne nakrútený vo formáte 4:3 (na umocenie impozantnosti hôr na veľkom plátne) a režisérskym zámerom bolo tiež rozostrenie okrajov obrazu v exteriéroch. Herci /neherci, vrátane detí sú mimoriadne autentickí. “Po temnote buď svetlo” je zatiaľ azda najsurealistickejším Reygadasovým filmom, s otvorenou koncepciou, ktorý pracuje s intímnou exotikou mexického vidieka, no zároveň je nečakane spirituálny a univerzálny.

Režisér o filme: Môj predchádzajúci film Tiché svetlo je pre mňa omnoho osobnejší ako tento. Je to paradoxne tým, že sa v ňom hovorí jazykom, ktorý neovládam, je o nábožentsve, ktoré nevyznávam, odohráva sa v krajine, ktorá nie je mojou, ale napriek tomu je veľmi osobný, pretože sa veľmi hlboko dokážem stotožniť s vnútorným konfliktom, ktorý prežíva hlavný hrdina. Post Tenebras Lux je naopak veľmi autobiografický film. Ľudia, ktorí v ňom sú, existujú, a tiež množstvo vonkajších udalostí sa stali mne, alebo v mojom okolí. Ale to, ako tento pár prežíva svoj život sa vôbec nepodobá tomu, ako ho prežívam ja.“

„Reygadas záměrně zvolil rozvolněnou narativní strukturu, do které vplétá obrazy v podobném řazení, jako když se díváte do krasohledu. Post Tenebras Lux je velmi realistický naléhavý film, který ale nedělá rozdíly mezi přítomností, minulostí, kolektivním sněním a privátními fantaziemi. Na konci tiskovky zazněla asi nejvýstižnější charakteristika otevřené koncepce filmu: hypnotický tón díla v sobě neustále drží pocity štěstí i obav zároveň. Reygadasův poslední snímek bude zklamáním pro ty fanoušky, kteří sice oceňují spirituální styl (a neusínají na projekcích Tarkovského a Ozua), ale i ve spirituálním filmu mají rádi pořádek: jasnou výstavbu příběhu, identifikovatelné postavy, jednotu místa, děje i času. Nic z toho Reygadase (tentokrát) nezajímá.“ Art.ihned.cz, MFF Cannes 2012