Dom obesenca

Rozsiahla a pútavá, obrazovo bohatá, epicky rozvetvená a veľmi emocionálna freska vydávajúca naliehavé a zasvätené umelecké svedectvo o farbistom a bizarnom svete a zúfalom živote juhoslovanských Rómov, uchvátene unášaná jeho mágiou a objavujúca krásu každého jedinca aj v jeho odpudivosti, je drsnou a poetickou víziou rómskej duše v štýle márquezovského poetického realizmu. Príbeh o túžbe po voľnosti, slobode,biede i bohatstve života, plný humoru a surrealistických predstáv, široko osciluje okolo ústrednej dejovej línie, ktorej nositeľom je Perhan- chlapec, vychovaný babičkou (v kolónii má výsadné postavenie, lebo dokáže liečiť a zaklínať) a strýkom (vášnivým hráčom, náruživým sukničkárom, ktorý si rád vypije) v úbohej rómskej osade, odkiaľ niekoľkokrát ročne odvážajú deti do Talianska, aby kradli, žobrali a nádenníčili. Perhan, ktorý vie o zomretej matke len z rozprávania a ktorého otec, vojak zo Slovinska, zmizol skôr než sa Perhan narodil, sa upína k dievčatku Azra, ktoré je pre neho naplnením tých najkrajších, ale aj najtajnejších snov, starostlivo skrývaných pred špinavým, zablateným a krutým svetom, v ktorom žije. Perhan si je takmer istý, že sa s Azrou jedného dňa ožení, aj keď ona ho teraz vôbec nechce. Ešte predtým sa však musí postarať o svoju chorú sestričku, na ktorej liečenie je ale treba veľa peňazí, takže sa chlapec zapletie do čierneho predaja rómskych detí do Talianska. Hatidža uzdravila choré dieťa bohatého Róma Ahmeda Džidu, ktorý jej na znamenie vďaky prisľúbil, že vezme jej vnuka "za učňa" a jeho chorej sestre zaplatí operáciu v lublaňskej nemocnici. Perhan však jedného dňa pochopí, že aj on je bábkou v rukách "veľkého šéfa" a všetky jeho sny, v ktoré veril, stoja na hlinených nohách… Zbohatlík sa vracia domov, nachádza Azru v inom stave, neverí však, že je otcom dieťaťa. Príbeh sa končí tragicky- Azra pri pôrode umiera, Perhan po dlhom hľadaní nájde stratenú, zmrzačenú sestru, prestáva veriť v život a pri bitke zahynie rukou vraha. V poslednom obraze kráča jeho syn po prázdnej ulici cigánskej štvrti, snáď k lepšej budúcnosti. Hoci tento film má oveľa tragickejšie ladenie než obe predchádzajúce, na Oscara nominované Kusturicove diela (Zlatým levom za debut v Benátkach ocenený Spomínaš na Dolly Bell? a Grand Prix- Zlatou palmou v Cannes vyznamenaný Otec na služobnej ceste), charakterizoval ho tvorca ako "film o láske" (v jej najrôznejších prejavoch a podobách). Perhan má hlboký citový vzťah k Azre, k chorej sestre, k matke, ktorú nikdy nevidel, k babičke Hatidži (od ktorej sa napr. naučil na diaľku posúvať predmety) a k svetu, do ktorého ona bytostne patrí. Je to rómsky svet plný clivých piesní a často až nepochopiteľných vášní, svet, v ktorom platia iné pravidlá a iné hodnoty. Na obrazovom stvárnení, ktoré je veľkým maliarskym plátnom, má významný podiel kameraman V. Filač, absolvent pražskej FAMU. Stretávajú sa v ňom krehké, snové, poetické sekvencie plné nežných metafor, s drsnými naturalistickými zábermi, dokumentujúcimi veľkosť ľudskej biedy. Neskoršia Kusturicova tvorba (Arizona Dream, Underground) sa ďalej vyostruje v konfliktoch a vo výraze.
Peter Ulman