Ružové sny

S chápavým pohľadom a láskavým humorom vytvorený príbeh mladého dedinského poštára Jakuba sa odvíja v tragikomickej polohe, so zvýraznením lyrického momentu v konfrontácii sna a túžob s teatrálnosťou každodennosti. Prívetivý Jakub rozváža na bicykli spolu s poštou aj kus svojej nálady, morálnej čistoty a otvorenej rojčivosti. Chromá babka ho môže bez ostychu požiadať, aby ju na chrbte odniesol na záchod, iná dedinčanka, aby zastrelil tchora v kurníku alebo rozriešil spor s nenásytným dedom. Jakub si vie milo a vrúcne vymýšľať, vie hltať nože, robiť stojky na riadidlách bicykla a z prázdneho vrecka vyčarovať kura – rád takto teší najmä svoju lásku Jolanku, žijúcu v cigánskej osade na okraji dediny. Po smrti babičky Jolana odíde do mesta učiť sa za šičku, Jakub utečie za ňou a nejaký čas spolu žijú – Jolane však začne čoskoro vadiť, že Jakub niekedy nedokáže rozpoznať rozdiel medzi hrou a „vážnym životom“. Zatiaľ čo Jakub dokáže na lúke za pár minút „postaviť“ vysnený čarovný dom, cigán Vojto, ktorému sa dievča tiež páči, stavia spolu s jej otcom za dedinou dom skutočný. Jakub a Jolana sú však rozdelení aj predsudkami rozdielneho prostredia voči blízkemu vzťahu ľudí rôznych kultúrnych a rasových komunít, nerealizovateľnému už kvôli vžitému tabu. V 70-tych rokoch medzinárodne najúspešnejší slovenský film, s poetikou typickou pre scenáristického debutanta, spisovateľa D. Dušeka, má pôsobivú výtvarnú stránku. Pútavo je zachytená realita cigánskej osady s využitím autentického rómskeho hudobného folklóru.